Na úvod veľmi jednoduchá otázka. Čomu sa práve teraz venujú členovia Reign the Absolute (RTA)?

Vladimír: Máme vonku Live DVD, pripravujeme nový materiál no a udržujeme i zlepšujeme svoju formu na chystané koncerty.
Artyom: Pripravujeme sa aj na nahrávanie nášho debutu a chceme prezentovať „RTA promo pack“, ktorý zahŕňa promo CD s bonusovým DVD z nášho aprílového koncertu a nejaké ďalšie bonusy.

Rusko v poslednej dobe vyprodukovalo niekoľko ozaj zaujímavých mladých extrémnych spolkov. Ako by ste popísali situáciu na scéne vo vašej domovine a možno, aké kapely by ste odporučili?

Vladimír: Ruská extrémna scéna sa rozvíja mimoriadne rýchlo. Stále viac a viac kapiel zapĺňa internet svojimi demami, kluby svojimi silnými koncertmi. Kvalita nahrávok aj vystúpení je stúpajúca. Aspoň, že mladí sa rozhodli niečo tvoriť namiesto toho aby chľastali a zabíjali jeden druhého. Mám rád veľké množstvo ruských rockových a metalových kapiel, množstvo u nich sú naši kamaráti. Spomenul by som Lunatic Scale, Those Days, Autoscan či Shibo.
Artyom: Naša scéna zaznamenala za posledné roky kvalitatívny skok a nás to môže iba tešiť. Som si istý, že v blízkej budúcnosti sa naše kapely budú môcť porovnávať s tými európskymi a americkými. Odporučil by som napríklad Lunatic Scale.
Andrew: Myslím, že veľmi skoro uvidíme naše mladé kapely, ktorým sa podarí preraziť, predchádzajúce generácie na to vytvorili veľmi slušné základy. Ale myslím si, že zatiaľ v Rusku nie je dosť kapiel, ktoré by sa mohli porovnávať s tými zahraničnými. Možno niekto si myslí niečo iné ale ja by som spomenul iba Argument 5.45, Katalepsy, možno Shibo ako zaujímavé a kvalitné kapely, ktoré mi hneď napadnú. Dodal by som ešte ale, že pop-/post-/elektrorocková scéna zažíva v Rusku slušný progres.

Ste veľmi zaujímavým príkladom skupiny, ktorá nemala vonku žiaden oficiálny album, dokonca ste v tom čase nemali ani kompletnú zostavu a napriek tomu ste hrávali na gitarových klinikách, prezentovali gitarové aparáty. Ako ste sa k tomu dostali?

Vladimír: Situáciu ohľadne albumu napravíme v blízkej dobe (smiech). Čo sa kliník a podpory gitarových aparátov týka, už pred tým sme hrali v iných kapelách, ktoré v minulosti pomáhali pri rozvoji ruskej alternatívnej hudby a sú dobre známe v tejto subkultúre. Ja taktiež pracujem ako session gitarista s umelcami pôsobiacimi v rôznych žánroch. Ako hudobníci máme dobrú reputáciu, takže bolo celkom prirodzené, že sme boli požiadaní poukázať na výhody gitár, zosilňovačov a podeliť sa o skúsenosti s mladšími hudobníkmi.
Andrew: Do pekla s gitarami! Ja im vôbec nerozumiem (smiech)

Je jasné, že hlavným dôvodom prečo výber padol na vás sú vaše výborné hudobnícke schopnosti. Zaujímalo by ma teda aké ťažké bolo pre vás získať ich?

Vladimír: Narodil som sa v rodine džezových hudobníkov a od svojich prvých krokov som počúval progresívnu muziku. Všetko od Milesa Davisa, Johna McLaughlina, Holdswortha, Scofielda cez Joea Zawinula až po Chicka Coreu. Bola to pre mňa zaujímavá a technicky náročná hudba. Toto ovplyvnilo moje myslenie a hru. Moje prvé pokusy s gitarou som absolvoval keď som mal osem, deväť rokov a išlo mi hlavne o to byť taký dobrý ako môj otec a skutočne som na tom drel. To bola moja najsilnejšia motivácia, keďže je ťažké rásť v niekoho tieni, obzvlášť ak sa jedná o vášho otca. Tu sú korene mojej disciplíny a sebazlepšovania. Snažím sa hrať čo najviac cvičení ako sa dá, počúvať zaujímavú a inovatívnu hudbu aby som spájal nápady. Preštudoval som množstvo výukových videí a tak ďalej. Nie je jednoduché nájsť si na to dosť času, keďže všetci máme práce, rodiny, priateľky atď. Ale je to proste spôsob života. Študovať, cvičiť, hrať a jamovať – vďaka tomu sa cítim dobre.
Artyom: Hlavné je stanoviť si cieľ a dosiahnuť ho.
Andrew: Hlavnou vecou je vôľa získať absolútnu vládu nad vaším nástrojom a vaším vlastným potenciálom.

Získali ste tiež špeciálne modely gitár od firmy Blacker guitars. Ako ste s nimi spokojní?

Vladimír: „Blackery“ sú fakt super. Mám rád všetky svoje gitary, ale v Blacker vyrobili niečo, čo som nezažil nikdy pred tým. Zbožňujem od prvého dňa v ktorý som ju uvidel. Načrtol som im len nejaké základné predstavy, chcel som zmiešať viacero druhov dreva. Urobili to presne ako som chcel. Keď som na nej prvý krát hrala mala dušu a šiel z nej ten správny feeling. Také niečo sa nezažiješ s hromadne vyrábaným nástrojom. Vyrobili ju pre mňa zo všetkou ich láskou ku gitarám a doslova jej vdýchli život. Je zo fakt úžasné.
Artyom: Veru, naše nástroje nám viac ako sedia. Sú zostrojené presne podľa našich potrieb ako sú štýl hry, ladenie, hrúbka strún atď. No, a znejú vynikajúco. To je presne to čo potrebujem.
Andrew: Škoda že nevyrábajú aj mikrofóny. Veľmi rád by som ich používal a nosil tričko s ich logom. Samozrejme zadarmo... (smiech)

Po pomerne dlhom hľadaní, máte konečne päťčlennú zostavu. Mohli by ste nám predstaviť jednotlivých členov a povedať čo to o nich a ich hudobných aktivitách?

Vladimír: Andrew, to je kurva Tyler Durden, má v krvi rock’n’roll, ktorý je mimoriadne horľavý najmä po pár rundách v pube (smiech). Veľmi obdivujem jeho zmysel pre hudbu.
Artyom je ozaj skvelý hudobník. Jeho riffy a skladateľský um sú vynikajúce. Veľmi rád hrám s ním po boku. Možno nie sme až takí dobrí gitaristi ako by sme chceli byť, ale dokopy dokážeme nakopať toľko zadkov koľko len chceme. Ďalší je Max. Je to maniak. Max plus basgitara rovná sa vodíková bomba. Je ako skala. Veľká, pevná a silná skala. Naša istota na pódiu. Michael je môj dobrý priateľ už odkedy sme spolu hrali v našom predchádzajúcom pôsobisku. Je to ozajstný profesionál. Zbožňujem jeho štýl hrania, myslenia jeho schopnosť byť nielen brilantný hudobník, ale aj učiteľ.
Artyom: Túto zostavu sme dávali dokopy okolo dvoch rokov. Som veľmi rád, že môžem hrať práve s týmito ľuďmi a som potešený výsledkami, ktoré dosahujeme, keď cez nás prúdia naše nápady a vytvára sa niečo na čo môžeme byť hrdí.

Minulý rok ste pripravili promo CD. Aké na neho boli reakcie?

Vladimír: Spravili sme niečo svieže na domovskej metalovej scéne a tá najkrajšia vec, ktorú som si užíval bolo uznanie, od iných hudobníkov, kapiel, dokonca od nemetalistov. Mladé kapely nám začali zahlcovať schránku e-mailami plnými hrejivých slov a ocenenia. Je pre mňa obrovská radosť keď nejakí mladí, ktorí boli inšpirovaní našimi promo piesňami a videami a napíšu nám, že boli potom dychtiví naučiť sa nové gitarové triky a postupy, nové rytmické a dynamické štruktúry, ktoré by potom použili pri komponovaní svojich skladieb.
Artyom: Myslím, že to bolo dobré promo získalo zaslúžené pochvaly od fanúšikov a kritikov.

Kontaktovali ste aj nejaké vydavateľstvá? Ak áno, aká bola ich odozva na váš materiál?

Vladimír: Zatiaľ nie. Keď začneme s nahrávaním albumu, pokročíme aj v tejto veci.

Vaša hudba je mimoriadne súčasná a originálna. Zároveň zahŕňa vplyvy mnohých žánrov dokopy. Bolo by teda zaujímavé zistiť aké sú vaše hlavné hudobné vplyvy.

Vladimír: Moje vnímanie súčasnej metalovej hudby ide cez prizmu progresívnej hudby sedemdesiatych rokov, fusion a jazz-rock. Miles Davis, John Maclaughlin Mahavishna Orchestra, Allan Holdsworth, Chick Corea, Scott Handerson, Al Di Meola sú tými hlavnými hudobníkmi, ktorí formovali moje hudobné základy. Keď som bol dieťa tak som mal na kazetách aj moje prvé metalové veci – Metallica, Iron Maiden, Slayer a Ozzy. Samozrejme ale moja láska k hudbe nemá žiadne hranice. Mám rád aj funky, soul, flamengo, post rock a tak ďalej. Hudba proste len musí byť chutná, nezáleží na tom akého je žánru.
Andrew: V minulosti som bol zažratý do progresívneho, industriálneho metalu a trocha aj do hardcoreu. Moje súčasné vnímanie hudby je odvodené od tých dôb. Postupne som však začal počúvať všetko od elektroniky, cez brutálny metal s upírmi, krvou a vnútornosťami a niekedy až po sladkú popmusic (smiech). Vyzerá to teda tak, že som proste milovník hudby (toto slovo ma hrozne desí).

Na čo dávate pri komponovaní dôraz? Snažíte sa byť technickí, progresívni, originálni, alebo...? Čo vidíte ako najdôležitejšie veci, ktoré musí mať dobrá pieseň?

Vladimír: „Všetko je to o hudbe“ – povedal raz hrozne opitý James Brown. To je podľa mňa najlepší opis toho správneho prístupu k hudbe. Nechcem sa zbytočne pozerať dookola a strácať čas. Hudba ide zo srdca. Nechcem aby moje piesne boli len zhlukom zvukov zdôrazňujúcich techniku. Nie je mojim cieľom ukazovať, že som nejaký šialený gitarista s vysokou rýchlosťou a skvelými schopnosťami. Každá skladba musí mať svoju históriu. Zmysel pre kompozíciu je dôležitý, bez ohľadu na to aký je kto zručný. Nikto nechce počúvať milióny nôt za sekundu. Takže najdôležitejšie je to čo ti hovorí tvoje srdce. Treba počúvať jeho a nie kamarátov, kritikov alebo hlupákov na internetových fórach.
Andrew: Najdôležitejšie je preniesť všetku energiu a naše chápanie hudby na obecenstvo. Snažíme sa aby naša hudba mala bohatý obsah.

Čo považujete za cieľ, ktorý by ste chceli s kapelou dosiahnuť?

Vladimír: Umeleckú nesmrteľnosť!

Je vcelku zaujímavé, že máte profil na českej hudobnej stránke bandzone.cz. Ako ste s k nemu vlastne dostali?

Vladimír: Môj známy mi povedal o bandzone. Presťahoval sa do Melovíc, blízko Prahy, kde pôsobí so svojou booking agentúrou Emotive Booking. Povedal mi, že by bolo fajn urobiť tam profil RTA. Takže asi tak…

Ak máte čokoľvek, čo by ste chceli povedať na záver, alebo pridať čokoľvek čo chcete, nech sa páči.

Vladimír: Sme šťastní, že undergroundové metalové kapely majú možnosť nájsť svoje „publikum“. Vďaka Metalirium! Dáva nám to silnú nádej, že tento druh hudby je stále nažive, napriek tomu množstvu naklonovanej bezduchej mainstreamovej hudby, ktorá preplnila TV, rádiá a magazíny. Hell yeah!!!