Máme tu ďalšiu slovenskú kapelu, ktorá sa dočkala vydania debutového dlhohrajúceho nosiča. V prípade ACHSAR z okresu Levice to bola naozaj dlhá cesta, na druhej strane pre Gothoom Productions istotne ďalšia partia talentovaných ľudí, ktorým pomohli v dobrom svetle. Ale poďme postupne…

CD "Septentrionalis" (v preklade "Severný") ma na úvod mierne šokovalo svojím obalom, ale to len z dôvodu do očí bijúcej oranžovej. Hudba, akou sa ACHSAR prezentujú, si zasluhuje dôstojnejší artwork, ide totiž o dôkladne prepracovanú zmes metalových ód, prevažne na radosť, kde má hlavné slovo melodika. Keď hovorím hlavné, tak pri inštrumentálnej zložke doslova. Gitary sa hrajú, sem-tam privodia veselosť, sem-tam melanchóliu a síce sa tu nejedná o žiaden svetový progressive, ale na jednotlivých motívoch si tvorcovia dali záležať. Možno by nebolo na škodu niektoré z nich potiahnuť dlhšie; najmä v prvej polovici albumu sa vám totiž stane, že daný song skončí akosi priskoro, ešte než ste si ho stačili poriadne užiť. Jasné, poviete si, veď 3,5 - 4 minúty je celkom postačujúca dĺžka. Hudba ACHSARovcov je však epická, ak viete, čo tým myslím.

Celé dielo spája jeden príbuzný motív, točiaci sa zrejme okolo statočných hrdinov bojujúcich v podzemných kobkách ("Lost In Dungeons Of Ungor-Hel") , získavajúcich si na svojich cestách slávu ("Glory Ride"), či len tak popíjajúcich v krčmičke ("Old Tavern Song"). To celé nám páni prerozprávali s vokálmi extrémnymi, hymnickými, v podstate spevavými, ale neraz aj hovoreným slovom, pričom hlavný spevák Milan Krištofík si veľkú pochvalu zaslúži jednak za výbornú angličtinu, ale i za celkový vokálny prednes a frázovanie. 

Špeciálne ešte musím spomenúť pomalú, temnú, ba až baladickú "In Dark Remembrances", ktorá vám dokáže, že hudba ACHSAR, hoci sa to môže zdať, nie je celá na jedno kopyto. Na ploche 42 minút tu máte 12 skladieb, tak je len na vás, ktorú si u našich dnešných hrdinov vyberiete za ich charakteristickú.