Myslím, že väčšina z nás občas zablúdi na internet pre nejakú novú hudbu a občas ocení aj nové hudobné návrhy, čo táto služba ponúka. Iste, často sú to úplné hlúposti, ale niekedy sa dá naraziť na zaujímavú hudbu. Mňa takto nedávno upútal obrázok exoticky ladenej DEVIL WITHIN, kde sa za mikrofónom "ukrýva" dáma menom Yu Umehara. Áno, Japonsko. A prečo vlastne píšem o Japoncoch, keď recenzia je o AEPHANEMER? Je to jednoduché. Hneď ako som si pustil túto kapelku, tak ďalší ytb tip bola skladba z druhého albumu týchto Frantíkov, hrajú veľmi podobnú hudbu a spevák je vlastne sympatická speváčka.

Ak som začal trochu netradične, tak najmä preto, že naozaj aj "Prokopton" od AEPHANEMER, aj "Dark Supremacy" od DEVIL WITHIN sú podobné. Na "Prokopton" som narazil o chvíľku neskôr a zapáčil sa mi o máličko viac, ale nedalo mi nezmieniť s troška aj o debute z krajiny vychádzajúceho slnka.
AEPHANEMER, ako som spomínal, sú z krajiny Galského kohúta, "Prokopton" je ich druhý album a na ploche, o pár sekúnd kratšej ako 45 minút, sa nám predstavuje ich melodický death metal. Maličká zmena pri basovej gitare spôsobila, že aktuálny počet nežnejšieho pohlavia v AEPHANEMER stúpol na dva kúsky. Obsluhujú gitaru (Marion Bascoul) a spomínanú basu (Lucie Woaye Hune). Chlapi sa postarali o bicie (Mickaël Bonnevialle) a gitaru (Martin Hamiche). Posledne menovaný má na starosti aj všetky ostatné nástroje, napr. klávesy.

Aby toho nebolo málo, tak do vienka dostal tento album profesionálnu "pôrodnícku" činnosť od pánov ako Dan Swanö (mix), Niklas Sundin (áno, ten z DARK TRANQUILLITY a postaral sa o artwork) a nedá mi nespomenúť aj pána Mika Jussilu (robil mastering asi pre "milión" albumov kapelám ako AMORPHIS, NIGHTWISH, STRATOVARIUS, CHILDREN OF BODOM atď.). Takže špička vo svojom obore a na CD je to naozaj poznať.

A čo hudba? Už vyššie som spomínal melodic death so ženským vokálom. 8 songov, skoro 45 minút. Marion sa pri speve v klipovke "Bloodline" tvári tak zvláštne, ale spieva jej to prima. Čo by som vyzdvihol sú melodické linky, o tie sa primárne stará Martin Hamiche a ide mu to veľmi dobre! Zjavne obsluhuje aj o klávesy, ktoré hudbe AEPHANEMER dodávajú o niečo viac, čo ma o trošku zaujalo nad debutom práve DEVIL WITHIN (každopádne minimálne klipovka "Flames of the End" je povinná jazda, ak ste na tento typ hudby).
V zásade nie je príliš čo vytknúť, novinka znie výborne, občas sa objavia aj prvky, ktoré sa nenachádzajú na zvyšku albumu (napr. "Snowblind", troška škoda, že tento druh spevu nebol použitý aj inde) a za posledný song "If I Should Die" by sa nehanbili ani CHILDREN OF BODOM v čase, keď ešte mali energiu. Tento je čerešničkou na "Prokopton" torte a ja osobne, aj keď to nerobím rád, album vždy hodnotím ako celok, ho mám najradšej.

Album vyšiel pod hlavičkou Primeval Records a ak sa pozrieme do kapiel pod ich krídlami, tak nájdeme iba jednu a na bandcampe sa dajú kúpiť u nich všetky veci vydané od AEPHANEMER. Mestá odkiaľ pochádza kapela a vydavateľ sa tiež zhodujú, čo teda píšem ako zaujímavosť, nie ako konšpiračnú teóriu, že za ním stojí buď kapela samotná alebo nejaký jej známy, heh. A teraz si to už len stačí pustiť!