Každý nový album s vokálnou pečaťou "Air Raid Siren" je veľkou udalosťou, či už je to novinka MAIDEN, alebo jeho sólovka. Po siedmych rokoch sme sa dočkali šiestej sólovej radovky, ktorej príprava prebiehala v takmer úplnom tichu, BRUCE DICKINSONovi nie príliš vlastnom, len kde-tu prenikla cez múry tajomstva nejaká správička. O to väčší rozruch novinka spôsobí teraz, keď sa dostala na svetlo ...

Z novinky temnota len tak "svieti", už pri letmom náhľade na cover a booklet je každému jasné, že "Tyranny of Souls" nebude žiadny pozitívny la-la metal. Dickinson na coveri opäť použil dielo starých majstrov, ale šiel ešte viac do minulosti, ako pri Chemical Wedding, na ktorom sa skvie obraz Williama Blakea z roku 1819. Titulný obrázok Tyranny of Souls predstavuje Leviathana v dobách stredovekých, konkrétne je to dielo Hansa Hemlinga z roku 1485. Takisto booklet je plný stredovekých výjavov pekla. Dickinsonovo peklo nie je žiadna nadsázka ako to Maidenovské so známym veselým diablikom. Dickinsonovo peklo je plné hrôzy a utrpenia, desivé peklo plné najhoršieho trápenia.. tyranie duší..

Temnú atmosféru cítiť samozrejme nielen z vizuálneho spracovania CD. Už intro "Mars Within" určite pár ľuďom spôsobí zimomriavky. Plynule sa prehupne do singlovky "Abduction", ktorá okamžite pripomenie momenty z "Accident of Birth". Nekompromisná, moderná skladba v rýchlom tempe, kde sa určite odráža vplyv známeho producenta a Dickinsonovho kamaráta Roya Z. Že album je skutočne heavy a Dickinson sa s tým nebabre, to naznačí začiatok tretej skladby, ktorá začína nenormálnym dvojkopákovým tempom a potom odhalí všetky krásy klasického heavy metalu, chytľavý refrén, prekrásne sólo.. Že Bruce je majstrom v zmenách nálad a má schopnosť udržať poslucháčovu pozornosť od začiatku do konca, o tom nás presvedčí "Kill Devil Hill". Dramatický vstup podporený klávesami sa pomaly vyvinie v nádherný refrén a prekvapivo skončí nežnou melancholickou pasážou. A album aj naďalej pokračuje v jemnejšom duchu, pretože nasleduje akustická baladka "Navigate the Seas of the Sun". Naposledy sme v Dickinsonovej sólovej tvorbe akustickú vec mali možnosť počuť na Accident of Birth, a to "Arc of Space", ale "Navigate..." má v sebe viac sily, napriek tomu jej atmosféra vás príjemne pohladí na duši - proste taká odreagovávačka.

Veľmi moderný začiatok signalizuje príchod "River of no Return". Temné až smutné emócie, valiace sa na nás - Bruce je proste majster atmosféry. V plnej kráse sa asi najviac ukazuje sila stredných polôh jeho hlasu. Nasledujúce skladby nám umožnia poohliadnuť sa do dôb Dickinsonových sólových začiatkov po spoločnosti Tetovaného milionára, ale "The Power of the Sun" mi v mnohom pripomenula aj tvorbu MAIDEN. Atmosféra znova potemnie a nasleduje "Believil", ktorá mala byť pôvodne na albume "Chemical Wedding" a presne tak aj na mňa pôsobí. Neuveriteľne temná, pod kožu sa zarývajúca, so zlovestnými riffmi - predohra k titulnému tracku. Ten mi asi zo všetkého najviac pripomína "Chemical Wedding" z rovnomenného albumu, najmä atmosférou. Takisto pochmúrny, epický, dôstojný záver albumu. Mimochodom - perlička na záver - Bruce v jednom interview pre francúzsky rockový magazín prezradil, že Tyranny Souls bol pôvodne song napísaný pre tri hlasy. A tými hlasmi mali byť jeho dvaja veľmi dobrí kamaráti, Geoff Tate z Queensryche a Rob Halford. No nechcem si predstaviť, keby to vyšlo. To by bolo už naozaj metalové peklo...

Po dlhej prestávke prichádza BRUCE DICKINSON s veľmi vyváženým, moderným a pestrým albumom. Po dvoch vynikajúcich rockových albumoch, experimentálnom šialenstve Skunkworks, ktoré mi nesadlo, Bruce dosiahol pomyselný hattrick vo vynikajúcich metalových albumoch. Na Tyranny of Soul ukázal, že už má premyslenú sólovú cestu a pokračuje v duchu Accident of Birth a Chemical Wedding...