CARCASS sú na metalovej scéne neprehliadnuteľní priekopníci, ktorí ovplyvnili veľké množstvo hudobníkov. Nie je totiž veľa kapiel, ktoré by svojim debutom postavili základy nového žánru. Ich nasledujúce nahrávky boli výrazne odlišné a každá z nich zanechala za sebou hlbokú mokvajúcu ranu. Napriek mnohým zmenám štýlu je v ich hudbe čosi jedinečné, čo sa tiahne ich celou diskografiou.

Oproti predošlej nahrávke "Surgical Steel" mi novinka "Torn Arteries" pripadá o niečo pestrejšia a hravejšia. Jej predchodca mal svoje kvality, no pripadal mi trocha chladný a rutinný. Akoby sa báli vybočiť zo zabehaných koľají. Na druhej strane to bol comeback a kapela sa potrebovala  naladiť na spoločnú vlnu. A treba povedať že sa im to podarilo, o čom svedčí niekoľko skvelých vystúpení, ktoré som absolvoval. Nový album dostal tradičnejší zvukový kabát, ktorý je ale mimoriadne účinný. Jeho najväčšou prednosťou je „mäsitejší“ zvuk gitár a celkovo mi príde album lepšie vyprodukovaný. Všetky nástroje, ako aj spev tu majú jasne zadefinovaný priestor, v ktorom operujú.

Hudobne ho vystavali na vlastných patentoch, ktoré si v minulosti odskúšali. Asi najviac pripomína legendárny album "Necroticism", aj keď nie je až tak divoký. Pri jeho počúvaní  objavíte technické finesy pripomínajúce časy "Heartwork", ako aj rockovejšie pasáže zo "Swansong". Spomínal som isté prvky, ktoré sa tiahnu ich celou diskografiou. Tak v prvom rade sú to špecifické gitarové riffy a basové linky. To sú veci, ktoré nejde exaktne opísať. No keď ich počujete, hneď viete z ktorej zdochliny zápach vanie. Bill Steer je veľmi všestranný gitarista, o čom svedčia jeho doterajšie angažmá. V nich sa venoval rozmanitej palete hudobných štýlov od blues, cez stoner rock, heavy metal, hc punk až po grindcore. Jeho špecifický štýl hrania tvorí jeden z ťažiskových pilierov, ktoré definujú hudbu CARCASS.

Druhým je bez pochýb spev Jeffa Walkera, ktorý si nepomýlite s nikým iným. V agresívnych pasážach je neskutočne dravý a agresívny. Zároveň ho ale nepotrebuje zbytočne deformovať, vďaka čomu je dobre zrozumiteľný. Napriek tomu je v ňom stále niečo zhubné a chorobné, akoby vychádzal z nemocného človeka. Motorom tohto monštra sú samozrejme bicie, ktoré majú tiež svoju originálnu pečať. Tu treba pochváliť Daniela Wildinga, ktorý nie je pôvodný člen kapely a funguje v nej od roku 2013. Jeho štýl hrania skvele zapadol do hudby CARCASS a nijak nenarúša jej koncept. Za najvydarenejšie skladby nahrávky považujem "Under the Scalpel Blade" a "Flesh Ripping Sonic Torment Limited". Za zmienku stojí aj názov skladby "Eleanor Rigor Mortis", ktorý je typickou ukážkou britského čierneho humoru. Názov albumu odkazuje na fiktívnu kapelu pôvodného bubeníka Kena Owena, ktorú si založil doma v spálni ako teeneger. Pre dlhodobé zdravotné problémy už nie je členom kapely, no kamaráti naňho zjavne nezabudli.

Siedmy album liverpoolskych chirurgov CARCASS prináša kvalitný materiál po všetkých stránkach. Pútavý hudobný obsah s kvalitným zvukom je vložený do zaujímavého a originálneho obalu. Osem rokov čakania sa vyplatilo.