Hudbu, muziku si púšťaš, či ju počúvaš? Dosť zásadný rozdiel, aspoň tak to vidím ja. Buď si ju len pustíš, necháš preplávať ušami bez toho, aby sa jej podstata zachytila v mozgových závitoch, čo znamená, že sa ochudobníš o vnemový zážitok, inšpiračný podnet, skrátka prídeš o muziky podstatu. No keď hudbe dovolíš zastaviť sa medzi tokom svojich myšlienok, tie myšlienky dostávajú nový, pestrejší rozmer. A vtedy zistíš, že počúvaš. Nuž a práve album "Entelecheia" českej kapely CRUEL si počúvanie priam žiada. Jeho krásne komplikované krivky sú na prvé vypočutie nepostrehnuteľné. Aj keď mňa album upútal hneď od prvých tónov vytrilkovaného interlúdia, ktoré sa plynule prelieva do úvodnej skladby "Vlci bez hladu". V nej CRUEL odkrýva podstatu ľudských, zle ukrývaných pudoch zbytočného lovca. Skladby sú jednotlivo venované znameniam prvej polovice zverokruhu, to jest od kozorožca po blížencov. Ľudská povaha je zložitá, ukrýva mnoho podôb zla, faloš, zákernosť. A práve prevažne o vlastnostiach tohto charakteru pojednávajú texty. A hudba je tomu adekvátne prispôsobená. Nedáva uchu priestor na oddych, udržuje každým tónom v strehu. Tvrdý riff sa v sekunde mení na jemné pohladenie, aby v tej ďalšej odkryl nádhernú melódiu. Nástroje sa dopĺňajú spôsobom, ktorý by som prirovnal k rozhovoru. Chvíľu sa hašteria v prudkej hádke, po ktorej prichádza či už zdanlivé, alebo skutočné udobrenie. Okrem gitár sa k slovu dostávajú aj mandolína, harmonika, viola, či husle. Rytmická sekcia je kapitolka sama o sebe. Konkrétne basgitaru by som pasoval do úlohy hlavného rozprávača a sprievodcu týmto hudobným príbehom.  A rovnako pestrý je album aj po vokálnej stránke. Kapela využila hneď šesť hosťujúcich vokalistov, ktorí v jednotlivých skladbách dopĺňajú tu príjemný a skoro nežný, tu brutálne nekompromisný vokál hlavného speváka Zbyňka Pošmuru. Ak teda máš chuť obohatiť svoj hudobný obzor a nebojíš sa počúvať, je "Entelecheia" práve pre teba......