DREAM THEATER, legendárna formácia, ktorú určite nemusíme predstavovať žiadnemu fanúšikovi metalovej scény, sa nám opäť prihovára s novým materiálom progresívneho metalu, ktorý zadefinovala na svojom prelomovom počine Images And Words, od ktorého vydania uplynulo už viac ako 25 rokov, ale stále je a aj navždy bude považovaný za encyklopédiu žánru a akousi alfou a omegou celého progmetalového posolstva, ktoré nám nielen títo Páni muzikanti ponúkajú. Prečo som sa takto pomerne obšírne venoval práve tomuto albumu? Dôvod je veľmi prozaický - už od začiatku tvorenia novinky, ktorá dostala názov Distance Over Time, sa kapela vyjadrovala smerom, že nový materiál bude návratom práve do čias tvorenia legendárnej fošne.

Po zrejme najkontroverznejšom albume v histórii kapely The Astonishing, ktorý je predchodcom novinky a bol určitým experimentom, bolo zrejme jasné, že kapela sa opäť vráti presne k tomu, čo ju dostalo na vrchol tejto scény. Klasický, priamočiary progresívny metal, s melodickými linkami, výbornými muzikantskými výkonmi, perfektným zvukom a charizmatickým spevom. Práve toto sú niektoré z pilierov, ktoré nesú celú túto mašinériu už tri desaťročia.

Pre tvorenie a nahrávanie novinky sa DREAM rozhodli vypadnúť z uponáhľaného sveta veľkomesta a zamierili na vidiek, kde si všetci spoločne ´zadovolenkovali´ a popri tejto zábavke dali dokopy nový materiál. Práve toto je ten aspekt, ktorý je na novinke veľmi jasný a zreteľný – kapelu to spolu baví, radosť z tvorenia albumu z neho priam srší a zvuk je naozaj naladený takmer k dokonalosti.

Distance Over Time je pomerne ťažkou nahrávkou na strávenie a jednoznačne to nie je materiál, ktorý je poslucháč schopný vstrebať za 1-2 vypočutia. Celý materiál ale rastie každým ďalším vypočutím a postupom času sa človek dostáva na rovnakú vlnovú dĺžku, na ktorú bola naladená kapela pri jej tvorení. Samozrejme, absolútnu virtuozitu na všetkých postoch ani nemá zmysel spomínať, na to sme už sa tie roky pri DREAM THEATER zvyknutí a nemusia už nikomu nič dokazovať. Vyzdvihol by som ale prínos Mike-a Manginiho, či už pri tvorbe materiálu, ale hlavne pri jeho zvuku a štýle, ktorým konečne a jednoznačne zapadol medzi ostatných členov kapely. Jeho hra je pestrejšia, uvoľnenejšia a v niektorých pasážach naozaj dominantná.  

Celý materiál odpaľuje klasická, gitarovo ladená skladba Untethered Angel, ktorá je naozaj typickou ukážkou štýlu DREAM THEATER. Ničím novým nás neprekvapí, chytľavý refrén, klasické vyhrávky, jedno, druhé sólo. Na rozbeh vydarená vec, po ktorej nasleduje atmosférou nabitá, chytľavá Paralyzed. Výborný úvod, charizmatický LaBrieho spev z nej robia veľmi chutnú a ľahko stráviteľnú chuťovku. Fall Into The Light je jasne gitarovo ladená skladba, ktorá má v sebe prvky klasického metalu, rocku, ale jednoznačne dominantná je stredová inštrumentálna pasáž, ktorá je veľmi vydarenou ukážkou melodickej stránky Distance Over Time. Bartsool Warrior je ľahšia, melodická, veľmi umne vyskladaná progrocková vec, na ktorú nadväzuje temná, kontrastná Room 137. Je zaujímavá atmosférou, vydareným refrénom, ktorý jej dodáva veľmi zaujímavý feeling. S2N a At Wit´s End sú klasickými stálicami, ktoré nesmú na albume, ktorým sa kapela snaží o návrat ku koreňom, chýbať. Obidve skladby sú plné výborných inštrumentálnych pasáží, chytľavých refrénov, určitého posolstva a výpovede. Záver druhej menovanej v podobe krásneho gitarového sóla je bezpochyby jednou z najlepších pasáží na celej novinke. Jediným zástupcom pomalšej stránky kapely je Out Of Reach, v princípe LaBrieho výpoveď doplnená širokými gitarovými plochami nás pomaly posúvajú k progresívnemu vrcholu v podobe záverečnej Pale Blue Dot. Ťažká, prepracovaná, plná hudobných a melodických zvratov uzatvára tento výborný materiál. Aby som nezabudol na bonusovú zábavku v podobe Viper King, ktorá v sebe spája odkaz na legendárnych ´Purplov´ v modernom, mierne tvrdšom DT-šate.

Distance Over Time nám neprináša veľa nového, nepočutého, neobjaveného. Je to ale vôbec možné? Je ešte v možné v dnešnej dobe, spoločnosti natočiť dosky ako Scenes From A Memory či Images And Words? To nechám na posúdení každého z Vás. Fakt je ale ten, že umenie je odrazom doby, v ktorej bolo tvorené. Momentálne sa všetci nachádzame v štádiu, kedy je každý kúsok umenia, ktorý nesmrdí komerciou a gýčom veľmi vzácny. A dokonca, ani mi nevadí, ak som malú časť z toho umenia už niekedy počul. Pokiaľ je úprimné, poctivo vypracované, odprezentované a v neposlednom rade výborne nahraté, tak proste u mňa bude bodovať a Distance Over Time u mňa zabodoval naplno. Nie vzhľadom na minulosť, ale hlavne na budúcnosť, lebo len tú vieme ovplyvniť!