Japonsko sme tu mali už mali niekoľkokrát. Zvyčajne sa jednalo o melodickejšie veci a inak to nie je ani v prípade ETHEREAL SIN. Symfonicko-melodický black/power metal s občasným ženským vokálom.

V podstate štvrtý album "Time Of Requiem part 1" obsahuje presne 11 songov, pričom prvý a posledný sú intro&outro a zvyšné sú spievané pánom Yama Darkblaze, ktorý niekedy naozaj skvelo pracuje so svojím hlasom ("Dash to Across the Sky and Sea"). Občas, teda vlastne relatívne často zaznie aj čistejší spev, rôzne zborové spevy ("Braveheart Again"), prípadne hovorené slovo a dva ženské vokály. Zvlášť 百合 ma geniálne meno, lanovka a domček. OK, to nie je odo mňa príliš fér, ale po japonsky proste neviem. V druhom songu vypomohol aj Material Pneuma, ten je súčasťou kapely DARK MIRROR OV TRAGEDY (tie dve kapely vydali spolu aj splitko z roku 2014) a práve k ich hudbe má ETHEREAL SIN pomerne blízko.

O symfonickú zložku sa starajú najmä husle a o melódie klávesy spolu s gitarami, samozrejme. Mierne ma na začiatku šokoval zvuk bicích v druhej piesni "Beyond the Love and Hate", kde znejú neuveriteľne lacno, našťastie po pár sekundách je všetko v poriadku aj keď občas (napr. "Dash to Across the Sky and Sea") sa ozvú znova. Tento úvod znie v mojom uchu nie príliš vábne. Ak by sme sa obzreli do histórie ETHEREAL SIN, tak okrem toho, že práve husle dostali asi väčší priestor, tak zvyšok ostal tam, kde bol. Ak ste fandovia melodického metalu z Japonska a napr. nové EP GYZE vám nestačí, tak ETHEREAL SIN by mohol byť tou správnou voľbou, aj keď dĺžka mohla byť o niečo kratšia, občas sa nájdu samozrejme slabšie miesta. Nie je to práve album, ktorý by som musel počuť znova a znova, ale rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo sa dá na tomto poli vybrať. Možno je trochu škoda, že kapela mierne zanedbáva (financie?!) svoju prezentáciu, aj keď je pravda, že čo som zachytil, kapela natočila len jeden klip k skladbe "With My Izuna", kde nejeden komentujúci prirovnávali ETHEREAL SIN ku CRADLE OF FILTH. Nie, aktuálny album síce nejde týmto smerom, ale nejaké vzdialené paralely tam človek nájde, kebyže chce. Začiatok "Faraway Scene" je nie nepodobná sólu z titulnej "Dusk and Her Embrace".

Trochu mi nepríde fér, že kapela na svojom Bandcampe ponúka len jednu skladbu (práve "Faraway Scene") a cena za japonské vydanie je tiež trochu uletená, ale na Spotify je všetko v poriadku. Každopádne CD sa asi nebude v našich končinách zháňať príliš jednoducho.