Symfónia v death metale dnes už nie je zriedkavý jav, no nie každý interpret dokáže tieto dva hudobné protipóly skĺbiť tak, aby to nepôsobilo lacným, prvoplánovým dojmom. Chalani z kanadskej death metalovej legendy KATAKLYSM sa pred ôsmimi rokmi rozhodli, že svoju záľubu v starorománskej histórii, či s ňou spojenej mytológii pretavia do hudobnej polohy. Vokalista Maurizio a jeho „spolubojovníci“ tak po tretí krát otvorili brány starého Ríma. A hneď v úvodnej skladbe tak urobili nájazdom Hannibala, ktorý prekročil Alpy, aby dobil Večné mesto. Je to teda koncepčné dielo, plné krvi, násilia, bolesti, ale zároveň statočnosti a hrdinstva.

Nuž a k tak silnému príbehu patrí adekvátne mocná muzika. Kanaďania nenechali nič na náhodu a album prešiel dlhým, päťročným tvorivým procesom, z ktorého značnú časť pochopiteľne ukrojila domovská kapela KATAKLYSM. „The Immortal Wars“ má patričný, valivý nástup, zodpovedajúci téme albumu. Hneď od úvodu dostávajú priestor masívne orchestrálne pasáže, ktoré neodmysliteľne patria k tvorbe EX DEO. Dalo by sa povedať, že spolu s jedinečnou mohutnou melodikou sú nosnými prvkami každej skladby. V druhej „Hispania (The Siege of Saguntum)“ sa stretávajú vojská v priamom súboji, ocitám sa prostredníctvom hudby uprostred bitky. Gitary režú, tnú do živého a nepoznajú zľutovanie. Bicie ako stádo slonov dupú po torzách tiel rimanov, Oliho dvojkopák nepozná prestávku. Tempá sa striedajú, Kartágijci sa bránia urputne, veď prišli dobyť Rím, no odpor generála Scipia je nad ich sily. Tak ako sa mieša krv protivníkov na bojisku, tak rafinovane sa prepletajú gitarové riffy s orchestrálnymi prvkami. Krátke vyhrávky akoby zvestovali dobrú správu, aby vzápätí prišiel ďalší úder. Až napokon prichádza úder posledný, Kartágo je porazené, „The Roman“ víťazom jest.

Zhrnul by som to tak, že EX DEO je tiež víťaz. Môj súkromný a to v tom, že prekonali svoju poslednú dosku, ako prekonali aj trápiaci sa KATAKLYSM.