Fínske teroristické komando IMPALED NAZARENE opäť útočí! Už tridsať rokov provokujú svojím primitívnym humorom a kontroverznými textami. O rozhovoroch nehovoriac a ich povesť u organizátorov festivalov je tiež pomerne známa. Za ten čas nasrali koho sa len dalo a evidentne ich to stále baví.

Ale čo sa týka hudby, tu im nemožno ubrať istú dávku originality a poriadny výtlak. Nie vždy sa im zadarí, no tentoraz to vyšlo. Názov albumu aj keď sa to nezdá, vychádza z japonskej mytológie. Tým osemhlavým hadom bol Yamata No Orochi a predstavoval symbol zla. Samozrejme, IMPALED NAZARENE sa len veľmi okrajovo inšpirovali jeho príbehom a ten si pretvorili na svoj obraz.
Ich mix black metalu, trashu a punku dotiahli na novinke do extrému, čo mi na ich poslednej nahrávke trocha chýbalo. Jej atmosféra dokonca  pripomína ranné nahrávky skupiny, ktoré boli poriadne surové. Aj to úvodné intro k skladbe "Goat of Mendes" je poriadny úlet. V ňom sa spomína akýsi "oral sex demon", ktorý hneď v úvode sprzní svoju obeť. Následne spustia neskutočnú rúbanicu a režú do všetkého živého. Punkom napáchnuté gitarové riffy sa prepletajú s nabrúsenou basgitarou, ktorá ženie spolu s bicími ich hudbu do divokých trashových tornád. Z nových piesní ide nesmierna dynamika a naposledy niečo podobné predvádzali na albume "Road to the Octagon". Samozrejme nečakajte nejaké inovatívne postupy či prekvapujúce štýlové premety. Svoj špecifický štýl si vybudovali hneď na začiatku kariéry a toho sa držia ako čert kopyta.

Povestný nádych šialenstva, blasfémie a perverznosti dáva skladbám najmä štekavý vokál čerstvého päťdesiatnika Mika Lutinnena. Ten je stále rovnako nasratý a svoj hnev dáva svetu na obdiv. Jeho vokálny prejav je kapitola sama o sebe a je škoda, že ho využíva len v jednej polohe. Boli časy, keď vedel načrieť aj do hlbších tónov (výnimkou je len "Unholy Necromancy"). Musím ho ale pochváliť za využitie zborových vokálov a špecifické heavy výkriky, ktoré som od neho už dlho nepočul. Jeho emócie sú nefalšované aj keď v spojení s textami by sa niekto mohol preľaknúť. Je však otázne, do akej mieri ich môžeme brať vážne. Tie sa zaoberajú tradičnými témami ako nadvláda satana, vyvražďovanie ľudstva či zvrátené sadomasochistické orgie. Ja ich skôr vnímam ako štylizáciu a jeden z ich ďalších poznávacích prvkov. Zároveň je v nich cítiť istú dávku humoru, aj keď teda poriadne zvráteného.

Trinásty album týchto neznabohov prináša poriadne nabrúsený materiál. Pokiaľ máte radi ich rúhačský metal, novinka by vám mohla sadnúť.