IQ - The Road Of Bones

IQ - The Road Of Bones

Takže, po dlhom, takmer 5 ročnom čakaní, som sa dočkal a jedna z mojich najobľúbenejších kapiel vydáva svoju ďalšiu, mnou veľmi netrpezlivo očakávanú fošňu. Áno, jedná sa o legendu prog-rockovej scény, aj keď ich hudba je veľmi ťažko zaraditeľná do jedného žánru, ale myslím, že kapela IQ určite nie je pre progových fajnšmekrov žiadna novinka. Borci sú na scéne už viac 30 rokov, minulý rok oslávili 30-te výročie vydania svojho prvého a veľmi úspešného albumu Tales From The Lush Attic, po ktorom nasledoval počin The Wake a tieto dve štúdiovky určite patria medzi najzásadnejšie albumy progrockovej scény tohto obdobia.

Novinka, ktorá dostala názov The Road Of Bones je nástupcom 5 rokov starého, veľmi podareného diela Frequency. Na začiatok je určite potrebné spomenúť, že kapela opäť prešla pomerne veľkou rekonštrukciou zloženia. Z poslednej štúdiovky ostali v zostave len spevák Peter Nicholls a gitarista Mike Holmes. Do partie teda znovu pribudli staronoví členovia Tim Esau, Paul Cook a dopĺňa ich Neil Durant. Je jasné, že takáto obrovská personálna obmena, aj keď sa nejedná o nových členov, ale muzikantov, ktorí mali v kapele stále miesto, musí priniesť určité zmeny oproti poslednému počinu, v podstate v každom pohľade na kapelu. Asi som sa ešte nestretol, že by nejaká kapela medzi vydaniami dvoch za sebou nasledujúci štúdiových albumov prešla takouto obrovskou reformáciou. Musím ale priznať, že na mňa návrat k staronovému line-upu zapôsobil úplne na maximum. Mám pocit, že návratom staronových členov sa v kapele opäť prebudila ich nenapodobiteľná progresivita, zmysel a cit pre vyváženosť hudby, a to v každom jednom ohľade. IQ mali vždy svoj vlastný štýl tvorenia a skladania, v podstate všetky albumy boli veľmi dobrým mixom všetkého, čo nám prog môže ponúknuť a podľa mňa je to jedna z najviac nedocenených kapiel, aké nám hudobná brandža ponúka. Je samozrejmosťou, že zvuk sa postupom doby mení, aj IQ dostalo na novom počine mierne modernejší, viac symfonický zvuk, ktorý je ale naozaj perfektne vyvážený, namixovaný, kde každý nástroj má svoje pevné a neotrasiteľné miesto a myslím si, že množstvo známejších kapiel by si z týchto pánov muzikantov mohlo brať príklad.

Rozhodol som sa, že nebudem hodnotiť a rozoberať každú skladbu osobitne, pretože tento materiál si človek musí vypočuť ako celok a vôbec nevnímať, ktoré číslo skladby mi momentálne svieti na displeji môjho prehrávača. Musím povedať, že nový album ma nadchol hneď po prvom vypočutí, čo sa mi naozaj nestáva veľmi často. Nájdeme tu úplne všetko, na čo sme od formácie zvyknutí. Každá skladba je veľmi dobre vystavaná, a to svojim vlastným IQ-ovským postupom, ktorý je pre mňa naozaj nenapodobiteľný. Jasným znakom väčšiny materiálu je striedanie rôznych nálad v rámci jednej skladby, typické postupy od temných, pochmúrnych začiatkov, ktoré postupne striedajú skvelé medzihry jednotlivých muzikantov, výborne vystavané sóla, naozaj je ich tu nespočetne veľa, žiadne ale nie sú prehnane násilné, ktoré by nudili alebo niečo podobné, proste všetko pasuje a zapadá do seba, pričom album naozaj absolútne nestráca na dynamickosti a napätí. Album je doplnený zvukom xylofónu, ktorý perfektne pasuje do celkového soundu kapely, taktiež tu nájdeme techno a disko prvky, ktoré do žánru prog určite patria a boli sme na ne zvyknutí aj pri skorších počinoch. Tým sa dostávam k poznámke, že je tu jasný odkaz aj na staršie materiály, ale žiadne kopírovanie, napodobňovanie ani nič podobné, len typické znaky kapely, ktoré ju robia naozaj výnimočnou formáciou. Mám pocit, že dosť výraznou zmenou prešli klávesy, kde Neil Durant odvádza naozaj skvelú prácu, do muziky vniesol viac rozmanitosti, úplne nové prvky a zvuky, ktoré robia nový album veľmi pestrým, farebným a neskutočne ľahko počúvateľným. Album je naozaj výnimočný, myslím, že je v ňom neskutočne veľa odkazov na iné kapely, či už starí Genesis, miestami možno Yes, Asia. Nejedná sa ale o žiadne vykrádanie, len mi to príde ako vzdanie úcty svojim kolegovcom. Tento počin je naozaj ozajstnou lahôdkou a každý, prog-rockový fanúšik si ho musí aspoň vypočuť, keď nie si ho kúpiť a založiť medzi ozajstné majstrovské diela.

Na záver by som chcel povedať, že pri kapele IQ som asi nikdy nemal jednoznačného favorita v rámci ich diskografie. V podstate ho nemám stále, ale je to len vďaka tomu, že sa jedná naozaj o výnimočnú kapelu, ktorá stojí za obrovskú pozornosť a uznanie. Každých ich album má niečo výnimočné, niečo svojské, čím človeka vždy pohltí, obohatí a poteší. Musím ale priznať, keby som mal niekomu vybrať jeden počin, aby spoznal kapelu IQ, ktorú pred tým nikdy nepočul, bol by to práve The Road Of Bones. Alebo...nie?

10 / 10

Tracklist

CD 1:
1. From the Outside In (7:24)
2. The Road of Bones (8:32)
3. Without Walls (19:15)
4. Ocean (5:55)
5. Until the End (12:00)

CD 2:
1. Knucklehead (8:10)
2. 1312 Overture (4:17)
3. Constellations (12:24)
4. Fall and Rise (7:10)
5. Ten Million Demons (6:10)
6. Hardcore (10:52)

Zostava

Peter Nicholls - vokály
Mike Holmes - gitara
Tim Esau - basová gitara
Paul Cook - bicie
Neil Durant - klávesy

Informácie o albume

Žáner: Neo-Prog Rock

Dátum vydania: 03.05.2014

Typ:

Dĺžka: 1:42:07

Vydavateľstvo: Giant Electric Pea

Webová stránka:

Krajina: Veľká Británia

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2014-05-09 22:11:49

Prečítané: 1425x

Autor: David Švrčina

David Švrčina

Názory redakcie

Chýba názor redakcie