Pokiaľ má prísť s novým albumom legenda, je s napätím očakávaný už od prvého momentu ohlásenia vydania novinky. Tak to bolo aj v prípade Judas Priest, niekoľkonásobne umocnené tým, že kapela si zmyslela, že vytvorí koncepčný album a pojme ho ako akýsi metalový muzikál. K novinke treba zrejme pristupovať bez akýchkoľvek očakávaní, predsudkov a porovnávaní s minulosťou. Smer, akým sa tentokrát Judas Priest uberajú, naznačili už niektoré skladby z predošlého albumu „Angel of Retribution“ (napríklad „Lochness“), ktoré však mnohými skalnými fanúšikmi akceptované neboli. „Nostradamus“ rozvíri vlny kontroverzie ešte oveľa viac. Verím tomu, že mnohí priaznivci budú očakávať úderne heavymetalový album a zabijacke hymny v štýle „Painkiller“, toho sa však nedočkajú. Celý album je na Judas Priest neobvykle pompézny a dá sa povedať, že aj temný, nesie sa poväčšine v strednom tempe a je založený hlavne na atmosfére a výpravnosti. Verím tomu, že časť fanúšikov tento materiál označí za nudu obsahujúcu veľa vaty. Po prvých vypočutiach som mala podobný dojem, no album treba začať vnímať skôr ako výpravné dielo. Svojou dĺžkou však môže občas nudiť, pokiaľ ho ale budete počúvať len po častiach, alebo nekompletný, hrozí, že vám unikne podstata. Poslucháč môže mať po dlhšom počúvaní hlavne pri prvých stretnutiach s nahrávkou občas pocit „vaty“, ten však u mňa postupom času vymizol. „Nostradamus“ je zjavne najtemnejšou nahrávkou v dejinách Judas Priest a čo určite mnohých zarazí, je obrovské množstvo symfonických partov a výrazné klávesy. Práve nimi je nová nahrávka v dejinách Judas Priest unikátna a je na  nich v postate založená. A zrejme práve tieto monumentálne pasáže budú predmetom kontroverzie a nekonečných sporov, či ide o spomínanú vatu alebo umenie. Poklonu skladám speváckemu výkonu Roba Halforda. S neuveriteľnou ľahkosťou zvláda všetky možné polohy a pozorným poslucháčom neunikne ani niekoľko nových. 

Kapela sa jednoducho vydala na tenký ľad a cítiť, že každý moment si do detailov premyslela. Niekomu sa to však určite bude zdať nespontánne, umelé, no ja v „Nostradamovi“ vidím album plný pocitov, atmosféry a emócií. Je skôr pokusom o umelecké dielo postavené na určitých základoch tvorby Judas Priest než metalovým albumom. Otázne však ostáva, koľko skalných fanúšikov takúto podobu týchto metalových legiend prijme. Každopádne Judas Priest nemožno vyčítať, že sa nepokúšajú o nové veci a vykrádajú sami seba.