Black metaloví fanúšikovia majú v poslednej dobe určite dôvod na radosť, keďže legendy vydali nové albumy a ešte k tomu relatívne v tom istom čase. Kto má rád symfonickejší (black) metal, si určite vypočul nový DIMMU BORGIR, nuž a ten kto holduje predsa len klasickejšiemu čiernemu kovu, tak tu má IMMORTAL alebo práve MARDUK.

Predpokladám, že Švédov predstavovať netreba. Kto si vraví black metalový fanúšik, túto legendu poznať musí. Ak dobre rátam, tak "Viktoria" je už štrnástym albumom. Nezmenená zostava, opäť čerpajúca z vojnových tém, stvorila niečo viac ako pol hodinku pekla.

Komu sa páči tvorba MARDUK, nájde všetko tam, kde má byť. Hudba sa veľmi nezmenila, aj keď teda je zaradený troška vyšší rýchlostný stupeň. Len dve skladby sú pomalšie a teda taká "Silent Night" mi príde príliš roztiahnutá. Holt, nie každý dokáže vždy stvoriť ťaživú atmosféru aj v pomalších songoch. Je zase pravda, že pomalšie sú sčasti len dva a to spomínaná "Silent Night" a "Tiger I". V tom zvyšku exceluje Widigsova hra na bicie a to tak, že dosť. Samozrejmosťou sú sirény, výbuchy, nálety atď.

Príliš opisovať najnovší album MARDUK sa ani nedá. Kto ich má rád, bude mať rád aj novinku. Rozhodne sa aj tu nájdu koncertné kúsky, či už punkom napáchnutú "Werwolf", "Narva" alebo "Viktoria". Vlastne by som mohol menovať takmer všetky. Kto by mal záujem sa troška povŕtať v histórií a textoch, tak tu nájde cez nemeckých záškodníkov operujúcich aj v Čechách ("Werwolf"), tankoch ("Tiger I") až napríklad po estónske mesto Narva, ktoré bolo takmer komplet zničené ruskými kobercovými náletmi za dva dni.
Spokojnosť? Áno. Najlepší album v histórií MARDUK? Nie. Ale určite viac než dôstojný nástupca "Frontschwein".