Nedávno sa naším hlavným mestom prehnal islandský prírodný živel menom MISÞYRMING. Koncom minulého roka im vyšiel tretí album "Með hamri", ktorý je opäť trochu iný než ich prvé dve nahrávky.

S debutovým albumom "Söngvar elds og óreiðu" zaujali množstvo fanúšikov, ako aj kritiku a mnohí naň nedajú dopustiť. Ich uchopenie black metalu bolo mimoriadne surové, zbesilé a plné disonantných prvkov. Nasledujúca nahrávka "Algleymi" prináša väčšie množstvo epických a výpravných plôch, pričom si stále zachováva surovosť. Takisto tu nájdeme zaujímavé  ambientné pasáže, ktoré dokresľujú temnú atmosféru chladného severu.

Na novinke "Með hamri" cítim posun v dvoch rovinách. V prvom rade je to producentská práca hlavného mozgu skupiny D.G., ktorý je zároveň aj hlavným skladateľom hudby. Na novinke sa mu podarilo roztriediť skladby do logických celkov. Po klasickej skladbe prichádza ambientný predel, ktorý je zväčša jej záverečnou časťou. Jedinou výnimkou je predposledná skladba "Blóðhefnd", ktorá je v prvej polovici akýmsi „martial“ pochodom. V druhej časti prichádzajú jemné ženské vokály s nádychom severského folklóru a krátke ambientné outro.
Druhý posun cítim v ostrejšom zvuku gitár a celkovo čistejšej produkcii. Nemusíte sa ale obávať, že by išlo o nejakú „umelinu“. Práve naopak. Stále je to veľmi surová nahrávka, ktorá je o niečo čitateľnejšia ako jej predchodcovia. Disonantné výboje citeľne ubudli, no nezmizli úplne. Keď hovoríme o gitarách, pri počúvaní novinky som si spomenul na debutový album BORKNAGAR, na ktorom nájdete veľmi podobný sound. No inak si v princípe zachovávajú svoj rukopis a jeho signifikantné prvky.
 

V prvom rade je to zbesilosť ich hudby, ktorá je tým najdôležitejším prvkom. Hneď úvodná skladba vás okamžite vtiahne do poriadnej sonickej búrky, ktorá vás totálne pohltí. Zbesilé bicie sú obalené divokými gitarovými rifmi a zúrivým vokálom. Toto je presne ich rukopis, v ktorom sa kumuluje obrovská energia. V nasledujúcej skladbe už prichádzajú o niečo epickejšie prvky, ktoré vychádzajú zo severskej kultúry. Spomínané elementy sa v neskorších kompozíciách rôznym spôsobom miešajú a prelínajú.
Jednotlivé songy mi prídu viac zapamätovateľné a v istom zmysle aj prístupnejšie. Osobite by som spomenul štvorku "Engin vorkunn", ktorá svojou atmosférou pripomína tvorbu BURZUM len s iným vokálnym prejavom. V záverečnej piesni "Aftaka" akoby zhrnuli všetky tieto prvky do jedného celku. Po ambientnom klavírnom úvode prichádza epická pasáž v pomalšom tempe, ktorá sa v istej chvíli preklopí do divokého black metalového pekla. Neskôr sa tieto pasáže opäť prestriedajú a máme tu koniec. Texty sú písané v ich rodnom jazyku, no ponúkajú aj anglický preklad. Sú plné násilia, plienenia a imperiálnych nálad. Akoby sa v nich chystali obsadiť celý svet a bez zľutovania povaliť všetky impériá.

Z môjho pohľadu sa MISÞYRMING posúvajú vo svojej tvorbe smerom k čitateľnejšiemu prejavu. Stále si však zachovávajú zbesilosť a surovosť svojej hudby, čo ich dúfam nikdy neopustí.