Po piatich rokoch otvorila desiatu kapitolu v knihe svojich čiernych omší jedna z najcharakteristickejších kapiel v „Československu“. Ba dovolím si povedať, že naše luhy a háje sú im pritesné a tvorbu tejto legendy poznajú už tridsať rokov aj ďaleko za našimi hranicami.

Album otvára „Life Of Demon“ (Život Démona), do ktorého nás uvedie hlas, no najmä nezameniteľný smiech „Big Bossa“ Jiřího Valtra. A prvé, čo ma napadlo, bolo, že úvod si ani inak predstaviť neviem. Zároveň však musím priznať, že nasledujúce tóny nezarezonovali po prvom, druhom, treťom vpustení do ucha tak, ako som naivne očakával. Postupy, ktoré poznám už z albumu „Temple Of The Underworld“ a ktoré každým ďalším albumom naberali na originálnej intenzite, zostávajú nezmenené. Len ich prístupnosť dostala vyšší stupeň utajenia. A pritom to paradoxne nevidím v kompozičnej náročnosti. Je to atmosféra, ktorá tu hrá prvé „husle“, jej zdanlivá nepriepustnosť má na svedomí, že som sa v skladbách pri prvých posluchoch strácal. Ale to len preto, aby som napokon tou clonou prenikol a objavil to, čo som hľadal. Objavil som ROOT.

Jednotlivé skladby akoby boli voľnými pokračovaniami piesní z predchádzajúcich albumov. „Moment Of Fright“ ma hodila o dvadsať rokov späť, pričom mi uchom letmo preletel náznak ROTTING CHRIST a v „Black Iris“ ma oslovil duch Qurthonov. Možno v tom bol zámer a možno len moje ucho podvedome hľadalo prirovnanie. V každom prípade rukopis „Koreňa“ je jasne definovaný.

Kým prvá polovica albumu v rámci rýchlostných limitov svižne odsýpa, šiestou „Moment Of Hope“ kapela zvolnila a spolu s nasledujúcou „The Key to the Empty Room“ ma zobrala na miesta, kde napriek trúchlivej, ponurej nálade nádej ešte stále živý svoj plamienok. A v podobnom duchu sa nesie aj „New Empire“, v ktorej viac priestoru dostali nástroje, kvôli ktorým metal metalom jest. Bicie nežne rúbu gitarové melódie na márne kúsky bez toho, aby im tým ubrali na kráse. Nedá mi nespomenúť Big Bossov hromový, zároveň chladivo chlácholivý vokál, no najmä jeho charakteristickú angličtinu. Nikdy sa nesnažil znieť ako jazykový „lektor“, výslovnosť je zrozumiteľná ako pre laika, našinca, tak aj pre anglofóna.

Záver patrí skladbe „Do You Think is It the End?“. Ja v tom nielen vidím, ale aj počujem koniec. Koniec otvorený...