ULCERATE z Nového Zélandu sa usilovnou prácou a skvelými nahrávkami vydobyli silný rešpekt u fanúšikov ako aj kritiky. Ich forma death metalu je dosť špecifická a spája v sebe progresívne disonantné prvky ako aj black metalovú údernosť. Napríklad gitara a basa nepracuje s tradičnými riffmi ale so zvláštnymi vyhrávkami, ktoré vedia veľmi umne prepájať a vrstviť do celkov. Postupne gradujú atmosféru až do neuchopiteľných chaotických výpadov, aby sa zas postupne upokojili.Každá skladba má ponurú až surreálnu atmosféru, akoby ste sa neustále motali v nejakom divnom sne. Rytmická sekcia je mimoriadne pestrá a samotné bicie tu hrajú extrémne dôležitú rolu. Presnejšie povedané Jamie Saint Merat ovláda svoj nástroj s úžasným skillom a  vytvára zaujímavé rytmické slučky. Gitarové motívy sa omotávajú okolo rytmickej sekcie a majú veľmi znepokojivý charakter. Občas znejú takmer rockovo ale vedia prerásť do desivej dissonantnej podoby. Vo výsledku dávajú piesňam buď deathový alebo blackový nádych.
 

Podobne je to aj so spevom, ktorý prechádza z nízko položeného growlu až do ukričanejších polôh. Výborne vystihujú atmosféru piesní videoklipy k skladbám "To See Death Just Once" a "To Flow Through Ashen Hearts" a "The Dawn is Hollow". Sú plné abstraktných obrazov, v ktorých sa všetko rozpadá a umiera. Toto všetko tvorí jeden obrovský audio vizuálny zážitok, ktorý prekračuje metalový štandard. Niečo podobné predviedli už na predošlej nahrávke "Stare Into Death And Be Still" ale tu to dotiahli do dokonalosti. Ich predošlý počin bol totiž o niečo surovejší a viac hrubozrnný. Novinka má o niečo menej skreslené gitary, čo vytvára zaujímavý kontrast. Hudobný obsah zostáva stále temný a surový, len forma je trocha civilnejšia. Čo ale ostáva je silná návykovosť, ktorú som si na obe nahrávky vypestoval. A pri tom jednotlivé skladby nemám nejako výrazne zafixované v hlave. Ale keď si album pustím, cítim zvláštny pocit úľavy a slasti. Táto hudba je akoby na mňa napojená a opakovane sa k nej musím vracať.
 

ULCERATE opäť otvorili portál do temného a bezútešného vesmíru, v ktorom hľadajú boha aby mu podrezali krk. Sedem kompozícií v trvaní takmer hodiny vám ukáže cestu, ako to dosiahnuť. Toto je jedna z najvýraznejších nahrávok tohto roka a pre milovníkov disonantných metalových labyrintov absolútna povinnosť.