Písať recenzie na albumy VADER, je vždy tak trošku sizyfovská práca. Ich hudba sa nejako veľmi zasadne nemení a tak si ešte pred vydaním vravím, že čo do tej recenzie ja vôbec dám? Avšak chyba lávky. Najnovší album je pre mňa osobne slušné prekvapenie, pretože kto by čakal pokračovanie "Tibi et Igni", tak ostane sklamaný. Dokonca by som povedal, že chalani ešte nikdy nenahrali takýto album.

Prvé prekvapenie je, že absentuje pompézne intro, mne sa tieto blbostičky páčia, ale tak čo narobím. Holt budú zahajovať koncerty starším. Druhé prekvapenie je rýchlosť. Teda skôr jej absencia a tretí menší šok je práca gitaristov. Druhá a tretia vec spolu úzko súvisia, pretože pomalších pasáží je nezvykle veľa (napr. v porovnaní s "Tibi et Igni") a tu príde na rad Peter a Spider s ich rôznymi vyhrávkami, sólami atď. Možno chalani mohli zapojiť už aj klávesy, ako napr. v "Helleluyah", prípadne "Sword of The Witcher". Ak by sme mali definovať  predchádzajúce albumyako death/thrash, tak "The Empire" je na tom presne opačne - thrash/death. Teraz neviem, či to nie je príznak Petrovho veku :)

10 songov trvá niečo tesne nad pol hodinku. V prípade, že ste počuli EPčko "Iron Times", tak samozrejme dva songy sú aj na novinke. Kontrétne "Prayer to the God of War" (milujem, ako Peter vyslovuje slovo "Deliverance") a "Parabellum". Tentokrát žiadny cover. A ak rátam dobre, tento album nahrala vôbec najstálejšia zostava v dlhej histórii tejto poľskej legendy.

O vydanie sa postaral Nuclear Blast, pre našinca ale asi bude zaujímavejšie vydanie od poľských Witching Hour, kde sa nový album dá kúpiť za naozaj smiešne peniaze. V booklete nie je žiadne prekvapenie, texty, predstavenie kapely, atď. Predpokladám, že poľské vydanie bude na tom presne tak isto. Mimochodom, len ako zaujímavosť udávam, že dve kapely z východného bloku to dotiahli tak ďaleko, aby v obyčajnom nákupnom centre v Sheffielde boli ich CD. Máte tip? Ak si myslíte, že Vader a Behemoth, tak je táto odpoveď správna. Iste, oboch vydávajú Nuclear Blast, ale aj tak :-)

Najnovšia nahrávka z dielne Poliakov je teda o niečo pomalšia ako predchádzajúce veci, kto chcel počuť niečo iné, asi nebude nadšený, aj keď by som nepovedal, že sklamaný. Je to proste iné, ako by človek čakal. Samozrejme netvrdím, že toto je album, kde bubeník občas riadne nezablbne. Celkovo však prišiel menší odklon od death metalu, ktorý je nahradený priblížením sa k thrashu. Kto netrpezlivo striehol, kým VADER "zmäkne" aby mu dal šancu, tak je tá pravá chvíľa. Nuž a my ostatní, čo máme radi viac albumy z opačného spektra, tento odložíme aspoň na poličku, občas zotrieme prach, pustíme a zistíme, že aj tak to chalani stále vedia.