Sú chvíle, kedy si človek potrebuje oddýchnuť od všetkej tej temnoty, agresie a zmaru. Vypočuť si nahrávku z ktorej netrčia ohlodané kosti, nepáchne sírou a má v sebe trocha svetla. A nemusí to byť vyslovene veselá hudba, to prenechám iným. A presne toto ponúka tretí album dánskeho kvarteta VOLA "Witness". Kapela vznikla v roku 2000 v Copenhagene a hrá zmes moderného metalu, rocku a djentu. Ich nahrávky sú moderne vyprodukované a majú až popový nádych. Je zaujímavé, že väčšinu času sa pohybujú v zvláštnych stredných tempách, ktoré majú v sebe čosi upokojujúce. Občas si idú v pomalých tempách, no do nejakých vyšších rýchlostí sa nepúšťajú vôbec.

Výrazné melódie dodáva skladbám predovšetkým spevák Asger Mygind. Ten spieva výhradne čistým spevom a spolu s ich  hudbou jemne pripomína tvorbu CALIGULA'S HORSE. Jeho prejav pôsobí trocha chlapčensky, no jeho technika je vyspelá. Do tejto hudby skvele zapadá a je prirodzeným premostením medzi moderným metalom a popom. Hneď úvodná skladba "Straight Lines" je toho najlepším dôkazom. Je tam všetko, čo zdobí ich osobitý štýl. Skladba začína djentovým gitarovým riffom s typickým zvukom sedemstrunnej gitary. Naň nadväzujú prvé slohy piesne a po krátkej medzihre prichádza silný refrén podfarbený jednoduchou klávesovou linkou. Ten v sebe nesie presne ten popový nádych, o ktorom som hovoril. Všetko tu do seba prirodzene zapadá a skvele funguje.  

Podobne výrazný hit predstavuje "24 Light-Years", v ktorej dominuje elektronická zložka ich hudby. Chalani majú veľký talent na skladanie silných piesní, pričom sa umne vyhýbajú nevkusným momentom. Teda jeden sa im podaril, ale k tomu sa dostanem neskôr. Nebudem tu rozoberať všetky piesne, no pri dvoch sa musím ešte pristaviť. "These Black Claws" predstavuje najväčší experiment celého albumu. Začína sa zaujímavým hypnotickým motívom, ktorý pripomína hudbu KORN v období albumov "Issues" a "Follow the leader".  Ten motív je zaujímavý a dáva piesni zvláštnu atmosféru. Po výraznom refréne prichádza temná rapová pasáž, ktorú má na svedomí hosťujúci spevák menom SHAHMEN. Následne vás ohlušia ťažké gitarové riffy, ktoré opäť odľahčuje Asgerov vokál, čím vzniká zaujímavý kontrast. Celý tento bizarný mix funguje fantasticky a je pre mňa vrcholom celej nahrávky. Po nej však prichádza studená sprcha pod názvom "Freak". Až príliš "medová" priamočiara balada, ktorá je na hranici toho, čo v rámci popu zvládnem. Priznám sa, že občas ju pri prehrávaní albumu zvládnem, no pár krát som ju musel preskočiť. Našťastie nič podobné sa na albume už nenachádza. Druhá polovica albumu je opäť v tradičnom štýle, aj keď už nemá taký výtlak.

Dánske kvarteto VOLA ponúka poslucháčovi modernú metalovú nahrávku s popovými prvkami, ktoré sú veľmi vkusné s jednou malou výnimkou. Tú ale kompenzujú inou skladbou, ktorá naopak prevyšuje všetky ostatné.