Holandská formácia WITHIN TEMPTATION sa ku nám po 5 rokoch opäť prihovorila novým materiálom, ktorého oficiálne vypustenie medzi nedočkavých poslucháčov síce malo nejaké problémy a o niekoľko desiatok dní sa posunulo, oproti pôvodne plánovanému dátumu, avšak, nedočkavých a verných fanúšikov tejto veľmi populárnej skupiny to určite neodradilo.

WITHIN TEMPTATION už pred vydaním materiálu informovali, že novinka sa päť ponesie v odlišnom duchu, ako jej predchodca Hydra, keďže na tomto albume už kapela znela mierne opočúvane a dalo by sa povedať, že zrejme sa snažili nájsť zas nový smer, čo sa im, povedzme si na rovinu, až tak nepodarilo. Nič to ale nemení na fakte, že stále sa jedná o pomerne kvalitný materiál, na dnešnú, popom prešpikovanú a materialistickú dobu.

Novinka, ktorou sa kapela prezentuje dostala názov Resist, t.j. vzdor, odpor. Hlavnou otázkou, teda, logicky ostáva, čomu sa títo sympatickí Holanďania snažia vzdorovať? V princípe by sa to dalo zhrnúť do jednej širokej myšlienky, pričom kapela nás nabáda na odpor voči inštitucionalizmu, globalizácii, slepému nasledovaniu nezmyselných osôb, spoločností a nabádajú nás k riadeniu svojich vlastných životov. Niekto by si, možno, povedal, že opäť sa jedná o toľko krát spomínané klišé, ale v princípe, kapele sa to darí pomerne slušne a toto svoje posolstvo prezentujú veľmi dôveryhodne.

Resist sa naozaj ubral pomerne odlišným smerom od väčšiny, na čo sme boli zvyknutí. Tvrdšie, metalové riffy by sme na albume hľadali márne, resp. je ich tu ako šafránu. Namiesto toho je album priam natrieskaný popovými refrénami s pochmúrnou, veľmi temnou náladou, ktorá ale náladu celého materiálu výborne podporuje a dodáva mu osobitý šmrnc. Sharon na albume naozaj strieda veľké množstvo polôh, povedal by som, že dostala obrovský priestor a po svojom sólovom počine My Indigo, kde pustila uzdy svojej popovej fantázii pôsobí opäť uvoľnene a tento medzikrok jej evidentne prospel.

WITHIN TEMPTATION na novinke vsádzajú všetky svoje karty na atmosféru materiálu. Je plný futuristických aranžmánov, elektronických prvkov, popovo-basových liniek, ktoré sú vhodne vyskladané, neunavujú, ale je možné, že verným, ktorí milovali tie tvrdé, symfonicko-metalové riffy, proste budú príliš mäkké.

Kapela si zvolila inú cestu, je na jej fanúšikoch, ako túto cestu príjmu, či budú ochotní mierne zmeniť pohľadom na túto stálicu, ktorá brázdi vody metalových vôd už dve desaťročia, aj keď pri novinke by som sa už nebál použiť termín, že brázdi už aj popové vody, v tomto prípade dokonca viac, ako som si dokázal pripustiť. Zachraňujú to veľmi silnou atmosférou a príbehom, ktorý sa veľmi jasne odlišuje od toho, čo nám každý deň vtláčajú do uší v podstate všade, kde sa pohneme.