V nedeľu 19. mája 2013 sa ocitáme v prekrásnej a od našich hraníc ani nie tak vzdialenej Ostrave. Koľká to česť! Kvôli mierne chaotickému info od agentúry Obscure Promotion nebolo dosť jasné, koľko bude na koncerte AGALLOCH predkapiel. Takže na mieste činu som až pri pohľade na výzor hudobníkov pripravujúcich sa na vystúpenie usúdil, že sa jedná o FEN.

Je teda 20:00 a máme tu napokon jediný support. Začnem jedným výrazným (našťastie asi jediným) negatívom: po bočných stranách hlavnej klubovej sály sú okná bez akýchkoľvek žalúzií. Tým pádom svetlo preniká široko-ďaleko, a to aj k pódiu. Nebolo by to také strašné, lenže Angličania hrajú post-black metal o atmosfére i jej prežívaní, takže svetlo mierne irituje. Setlist tejto trojice bol trochu kratší, než sa čakalo. Okrem novinky "Dustwalker" sa dostali k slovu aj dve predošlé dosky, ale čo vám budem hovoriť - vypočujte si ich všetky! Je to o čosi iné než naživo, kde ten zvuk nie je akýsi prevýškovaný (preblackovaný) + nevidíte headbang a „rozradostené“ tváre členov, ale treba si k tomu sadnúť. Konštatujeme, že úvod to bol kvalitný, predkapela zapadala do štýlu headlinerov a nenudila.

Ťažko povedať, kedy sa vlastne začalo divadlo zvané AGALLOCH. Pod pódium som sa pomaličky začal predierať, keď John Haughm práve zostrojoval kadidlá a tú špecifickú vôňu dreva, ktorá k jeho performance vyslovene patrí. Nebyť môjho kolegu Sachtika, aj by som prehliadol jeden z ďalších pódiových artefaktov - srnčiu nohu. Samozrejme, pníky sú na stage už upevnené. 
Po dosť dlhšom intre, kedy na pódiu za dosť psychedelických akordov prišli všetci členovia, sa začína so skladbou "Limbs". S ňou prichádza aj odtrhnutie ľudí z reťaze, čo je veľké pozitívum hneď od začiatku. Vlastne, ani si nepamätám, že by publikum počas AGALLOCH-setu čo len jednu skladbu nespolupracovalo. Pri setliste sa veľmi zastavovať nemusíme - azda len, že sa hralo z každej full-length dosky, ba nielen to. Páni z oregonského Portlandu boli napriek poslednému dňu turné, plní radosti z hrania. Dokazoval to najmä Don Anderson, ktorý má na starosti väčšinu sól a z pravej časti pódia ich sypal ako z rukáva. 

Po vyše hodine prichádza kompozícia "In The Shadow Of Our Pale Companion". Pre mnohých jeden z vrcholov, ak nie aj ten absolútny, bol na moju veľkú radosť odohraný v plnej dĺžke, (čož sa nestalo dokonca ani na DVD "The Silence Of Forgotten Landscapes"). Následne nastáva výnimočná chvíľa: nakoľko je to dnes posledný gig celého turné, Haughmovci privolávajú na stage svojich bratov z FEN, tí sa rýchlo dostavia (hoci bez nástrojov, ale vo výbornej nálade a s pripravenými hlasivkami) a spoločne spúšťajú "Kneel To The Cross". Výborná vec, pôvodne od neofolkových SOL INVICTUS, v prípade AGALLOCH však prerobená do vlastnej podoby.

Skvelú atmosféru plnú striekajúceho potu a snáď aj pomyselných sĺz podčiarklo ani nie dlhé čakanie na prídavok - ten bol povinnosťou. Máme tu opäť jednu z tých "ešte starších než starých" hitoviek, no a následne mnou očakávaný epos "Our Fortress Is Burning...". Aspoň nejaká kompenzácia za "Not Unlike The Waves", ktorý, dnes neodohraný, zostáva v mojom wishliste...
Toto však bolo post-doom/folk black metalové finále s veľkým F! Zážitok pri gradujúcej atmosfére, (ak poznáte album version, vedzte, že toto bolo ešte o dva stupne vzrušujúcejšie), mrazivý prechod do vokálnej časti, v závere obaja gitaristi skončili vo svojich gitarovo-sólových orgiách na zemi. Najskôr Don, potom John. A vôbec to nevyzeralo ako silené divadlo. Nekonečnosť nabrala smer záver i vhupsla do absolútneho konca pri finálnej, noiseovej časti tejto trojskladby. To sa už kapela postupne poďakovala skvelému publiku a porúčala sa zo scény.
Na záver to môžeme zhrnúť v pár bodoch:

PLUSY:
- pomer cena/kvalita kapiel
- jedinečná energia (najmä) AGALLOCH
- možnosť podpisovania a pofotenia s kapelami + ich prívetivosť, pričom jeden z členov AGALLOCH sa dokonca pri mojom booklete "The Mantle" rozhovoril o súvise jeho obalu s ich rodiskom

MÍNUSY:
- neobmedzené fajčenie v klube
- skorý začiatok

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Sachtikus