Hoci sviatky radosti, hojnosti a nepokojov nám pominuli, skutočný sviatok pripadol pre viacerých z nás až na 7. januára. S týmto dňom bol totiž spojený návrat kráľov tisícich jazier, fínskej legendy AMORPHIS. Naplánované boli pritom hneď tri zaujímavé škandinávske bandy.

Presne o 20:00 to v pokojnom duchu odpálili Fíni The MAN-EATING TREE. Pre ešte len nováčikov na scéne to musí byť krásny pocit brázdiť Európu necelé tri roky po založení. Ich vystúpenie určite neurazilo - príjemne spomalený gothic metal navodzujúci melancholickú náladu bol v ten večer najlepším možným začiatkom. Páni a dáma predstavili predovšetkým materiál z aktuálne čerstvého druhého albumu "Harvest", pričom ten sa skrz pár predvedených kúskov zdá byť aj napriek spomínanej melanchólii vcelku rozmanitý. Ešte taká perlička: členom „ľudožravcov“ je aj Vesa Ranta, bubeník niekdajších SENTENCED, hoci na tejto akcii z neznámych dôvodov chýbal. Zastúpil ho náhradník, pre zmenu z kapely ENTWINE.

Nórski LEPROUS, to je už o niečom úplne inom. Viacerí ma upozorňovali, aby som sa na nich pripravil, ale to, čo prišlo, predčilo všetky moje očakávania. Obrovské prekvapenie, v dobrom! Ťažko definovať štýl, ktorý títo mladí páni produkujú. Je to proste progressive metal v tvrdšom modernejšom šate a čakajte aj štipku avantgardy. Do ich vystúpenia sa zmestia atmosférickejšie prvky, čisto inštrumentálne vyhrávky, ale tiež pasáže na spôsob klasických metalových vypaľovačiek. Obdivuhodné je aj nasadenie samotných hudobníkov, najmä líder Einar Solberg (hlavný vokál/klávesy) svojím headbangom s maximálnym náprahom nedovolil ľuďom pod pódiom len tak nečinne stáť. Keď sa k tomu pridá zamatovo, ba až krištáľovo čistý spev tohto mladého muža, mám odpoveď na fakt, prečo väčšina návštevníkov zostala v nemom úžase. Nuž, vypočujte si aspoň jeden z ich albumov, najlepšie rovno ten aktuálny "Bilateral". LEPROUS, ktorí sú vlastne IHSAHNovou doprovodnou kapelou, jednoducho pootvorili ďalšiu možnú cestu metalovej muziky; ak chcete - „cestu do inej dimenzie“.

Pódiové prípravy na AMORPHIS trvali viac než dlho, pri kapelách podobnej veľkosti sa to ale dá čakať. Nakoniec, keď atmosféra zhustla na maximum, sa šestica nestarnúcich Fínov na stejdž predsa len dostavila. V momente sa ukazuje, že dnes to bude noc plná spevu, veď pri kapele s tak dobre zrozumiteľným prejavom (aj v tvrdších polohách) nie je problém započuť texty a následne sa pridať. A je sa teda ku komu: za mikrofónom majestátny Tomi Joutsen - frontman par excellence, s ukrutne dlhými dredmi a až na pár detailov bezchybným hlasovým prejavom, či už drsnejší growling, alebo čisté polohy.
Na úvod som nemohol prehliadnuť špecifický mikrofón, aby som sa čochvíľa presvedčil, že slová i melódie z neho vychádzajúce tunajší fans poznajú. Na odpálenie síce poslúžili dva len priemerné kúsky z ešte priemernejšej aktuálnej dosky "The Beginning Of Times", nikomu to však nevadilo. Zo starších vecí ako prvá odznela "The Smoke", aby mohol nastať zaujímavý okamih. Pán spevák zahlásil, aby sme si zvolili jednu z dvoch hitoviek z "Elegy". Prv som to síce nečakal, melodickejšia "On Rich And Poor" však zvíťazila nad známejšou "Against Widows".

Celkovo bol playlist zostavený dosť pestro - štyri nové songy, niečo staršie, taktiež pripomenutie predošlého "Skyforger" (milo potešila "Sky Is Mine"). Po nej svetlá zhasli a začalo znieť intro z legendárneho debutu "​The Karelian Isthmus". Skvelý ťah, keďže prehupnutie do deathmetalovej z(a)bíjačky "Vulgar Necrolatry" bolo viac než výdatným spestrením. O malú chvíľu dochádza konečne i na "Tales From The Thousand Lakes", konkrétne song "Into Hiding", takže z mojej strany pochvala za obmieňanie setlistu. Mnohí isto nesúhlasili a urputne si pýtali "Black Winter Day", avšak táto odrhovačka, rovnako ako na minuloročnom Masters Of Rock, ani teraz nezaznela. AMORPHIS jej musia mať po krk, nad jej zaradením ani neuvažovali. To sa už dostávame k povinnému prídavku, kedy prázdne miesto zaplátali postupne "Drowned Maid", "My Kantele" (Esa Holopainen sa predviedol so zaujímavým typom elektro-akustickej gitary) a napokon krásna pieseň "House Of Sleep"​. Hladina sentimentality vystúpila vyššie, po chvíli všetci v sále odriekajú minimálne celé refrény; samozrejme ani Tomi nelení a ponúka nám šancu odspievať si určitú časť v tichosti bez kapely.

Prekrásny záver večera, také čosi zažije človek len pri hudbe; som dokonca presvedčený, že vybehlo aj zopár sĺz dojatia. Od gitaristov by sa síce čakalo viac pohybu, ale napr. taká pauza v podobe predstavovania kapely potešila. Pokoncertný čas patril už tradične pár neodbytným jedincom, ktorí sú ochotní čakať na stretnutie s miláčikmi hodiny… a výsledok? Pozitívny, hoci na príchod AMORPHISákov sa vraj čakalo takmer do pol tretej v noci.

FOTO: Sachtikus