Radostné časy pre metalistov! Tieto dnešné kombinácie kapiel na turné sú niekedy vražedne dobré. Spojiť dve alebo aj viac špičkových metalových zoskupení do jedného balíčku predstavuje pre fanúšikov lahôdku. Nielen preto, že je to za rovnako peňazí viac muziky. Tiež je super sledovať rôzne štýly, ako súperia v jeden večer o priazeň toho istého diváka. A taký bol osud kvarteta AMORPHIS, SOILWORK, JINJER a NAILED TO OBSCURITY v Bratislave. Štyri kapely zo štyroch krajín, každá trochu iná.

Začali poslední menovaní. Nemecké zoskupenie v MMC predviedlo svoj melodický death/doom a celkom podarený nový album "Black Frost". NAILED TO OBSCURITY mali k dispozícii niečo cez pol hodiny a hoci boli chalani statickí, ich plíživý štýl na rozjazd večera pobavil. Najviac zarezonovala novinka "The Aberrant Host". Problémom bola snáď len absencia poriadnych deathových pasáží, či viac zmien tempa. NAILED TO OBSCURITY asi ťažko mohli divákov strhnúť, ale rozohriali ich slušne. Mimochodom, MMC bolo ku koncu ich vystúpenia už príjemne zaplnené.

Nasledovali Ukrajinci JINJER, ktorí si držia reputáciu neúnavne koncertujúcej kapely, ktorá hrá všade a stále. Spomedzi štyroch kapiel večera je ich hudba najbližšia groove metalu a djentu, takže temnú melodiku vystriedali energické rytmy. Čo sa nasadenia týka, JINJER sú naozaj hudobný živel a vidno, že ich hranie baví. Speváčka Taťjana sa s publikom zbytočne nerozprávala, ale ani nebolo treba. Asi po troch skladbách začali vznikať prvé mosh-pity a onedlho klubom znelo skandovanie: „JINJER! JINJER!“.
Po hudobnej stránke ohurovala najmä basová ekvilibristika Evgenija Abdjuchanova a trošku členitejšie kompozície. Iste, typické groove/djentové mlátičky zazneli. Ak si ale niekto s koncertu JINJER niečo zapamätal, zrejme to bola melodickejšia "Pisces" alebo novinka "Teacher, Teacher", ktorá mi trošku evokuje starších FAITH NO MORE. Celkovo - JINJER majú nakročené k tomu, aby sa stali naozaj veľkým menom. Majú talent, dobrý pódiový prejav, výbornú pracovnú morálku… chce to jeden prelomový album a úspech sa dostaví. Zatiaľ si iba získavajú srdcia koncertných fanúšikov výkonmi špičkovej kvality, ako predviedli napríklad v Bratislave.

Prví co-headlineri večera, SOILWORK, si priviezli jednoduchú scénu, poväčšine veľmi intímne osvetlenie a nový, naozaj podarený a prístupný album "Verkligheten". (Prevažne) Švédi sa však museli v MMC popasovať s dvoma problémami. Po prvé, nekoncertujú v týchto končinách často a na Slovensku už vôbec nie, takže nemajú takú vernú fanúšikovskú základňu ako napríklad AMORPHIS. Po druhé, ich metalcorovo/melodeathový zvuk má mnoho vrstiev a aj preto trvalo zopár minút, kým sa všetko doladilo. Aj potom sa gitary trošku topili v zvukovej stene.
Napriek tomu však SOILWORK nesklamali. Melodické novinky fungovali absolútne skvele, dokonca lepšie, než z dosky a najneskôr od štvrtej "Full Moon Shoals" už všetko fungovalo ako stroj. Líder kapely, frontman Björn “Speed” Strid nekompromisne držal publikum v pozore a až na zopár zaváhaní zvládol aj všetky čisté vokály výborne. K tomu pripočítajme skvelého, hoci podľa výrazu tváre duchom trošku neprítomného bubeníka Bastiana Thusgaarda a zohraté a sólujúce gitarové duo Andersson - Coudret. SOILWORK teda majú energie na rozdávanie aj napriek nedávnym osobným zmenám. Možno kvôli zvuku alebo publiku, ktoré prišlo najmä na AMORPHIS, bodovali skôr hymnické, melodické piesne. Tie tvrdšie sa trošku strácali - prekvapivo nevýrazná hitovka "Bastard Chain" a poslabšia "Drowning With Silence".

SOILWORK si svoju robotu neuľahčili ani setlistom. Dôraz na nový album vo väčšine prípadov vyšiel, ale minimálne zo štyri piesne, ktoré sa dostali do setlistu, boli jednoducho výplň. Posúďte sami:

Arrival, The Crestfallen, Nerve, Full Moon Shoals, Death In General, Like An Average Stalker, The Akuma Afterglow, Drowning With Silence, The Phantom, The Nurturing Glance, Bastard Chain, As We Speak, The Living Infinite II, Witan, Stabbing The Drama, Stålfågel

Uzatvárať koncert novinkou a vynechať "Rejection Role", či "Follow The Hollow"… odvaha SOILWORK nechýba. Niečo chytľavé, či baladické by ale určite pomohlo zabrániť menšiemu pádu energie zhruba v polovici koncertu. Avšak to sú drobnosti, Švédi si určite hanbu neurobili. Nasadenie, precíznosť a prevažne výborné songy bez problémov utiahli celú hodinu a štvrť a z pomyselných 100% by som SOILWORK udelil 90%. Napokon, najlepším indikátorom je fakt, že 75 minút koncertu naozaj nestačilo. Snáď sa čoskoro objavia znova.

Prestavba pódia AMORPHIS do krásneho vizuálu z dielne Metastazis sa trošku natiahla, ale fanúšikovia v takmer naplnenom MMC boli aj po troch kapelách stále hladní. Nie je sa čomu diviť - Fíni na Slovensku a v Česku hrajú často a týmto prístupom si vybudovali vernú základňu. Takisto, ako pri SOILWORK bola otázka, ako dobre sa im podarí preniesť zvuk na pódium, avšak z iného dôvodu. "Queen of Time" je vcelku progresívny a aranžérsky bohatý album. To bolo v podstate jedno z dvoch drobných mínus celého koncertu - pompéznosť "Queen of Time" naživo jednoducho nie je až taká ohromná. Druhý drobný problém bola absencia starších skladieb, až na jednu výnimku. Kto chodí na AMORPHIS pravidelne, musel sa zo setlistu tešiť, ale starší fanúšikovia sa mohli cítiť trošku ukrátení napríklad o piesne z "Elegy".

Setlist:
The Bee, The Golden Elk, Sky Is Mine, Sacrifice, Message In The Amber, Silver Bride, Bad Blood, Wrong Direction, Daughter Of Hate, Heart Of The Giant, Hopeless Days, Black Winter Day, Death Of A King, House Of Sleep

Koncert AMORPHIS sa však dá už len chváliť. Na rozdiel od Speeda je Tomi Joutsen veľmi civilný frontman s veľkou charizmou. Stačilo pár slov a v klube hneď dunel mohutný chorál pri "Sky Is Mine" alebo záverečnej "House Of Sleep". Vyváženie zvuku nemalo najmenšiu chybu a vynikli vokály, klávesové pasáže, aj nádherné gitarové melódie Esu Holopainena. A reakcia u publika? Spev, skákanie a u niektorých fanúšikov v kotli dokonca aj dojatie. Inak povedané - Fíni hviezdili aj bez veľkej pódiovej show.
V súčasnosti nie je na metalovej scéne mnoho kapiel, ktoré vedia narábať s melodickými linkami tak, ako AMORPHIS. Ich bratislavský koncert úplne presne ukázal, kde sa ako kapela nachádzajú v roku 2019 - nevtieravý, melodický, ale predsa chytľavý a tvrdý metal. Mne osobne rezali viac skladby, ktoré v sebe majú viac death metalu, ako napríklad moja obľúbená novinka "Daughter Of Hate", ale to je už subjektívne. AMORPHIS ukázali všetky svoje tváre a hoci som ich videl mnohokrát, pamätám si možno iba jeden lepší koncert, než ten v Bratislave.

Finálny verdikt? Výborný večer! Všetky štyri kapely si to rozdali na férovku a každá ukázala trochu iný štýl v špičkovej kvalite. Pomalá temnota NAILED TO OBSCURITY, masívna rytmika JINJER, moderný arzenál SOILWORK a kontrasty AMORPHIS, všetko fungovalo. JINJER a AMORPHIS mali u divákov najlepší ohlas, ale nespokojný s takýmto pondelňajším večerom mohol byť snáď len najväčší „hejter“. Zvyšok ľudí si tak odniesol ďalší parádny koncertný zážitok.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Martin Mayer