Britská rocková skupina ANTIMATTER po piatich rokoch opäť zavítala do nášho hlavného mesta. Ako skonštatoval Mick Moss na ceste medzi Mystic Festivalom v Poľsku a belgickým Graspopom zaklopali na dvere Randal klubu. Úvod večera však patril  domácim CASTAWAY.    

Tí dnes vystúpili opäť bez gitaristu Matúša Hanusa, čo ale nijak výrazne neovplyvnilo ich set. Mimochodom nie som si istý či ešte figuruje v ich zostave, keďže minulý rok pred TITANIC hrali v totožnej zostave ako dnes. Vtedy mali trocha prepálený zvuk, čomu sa dnes úspešne vyhli. Dnes im zvukár pripravil veľmi príjemný a vyvážený zvuk, v ktorom sme mohli bez problémov identifikovať jednotlivé nástroje. Spočiatku mi ale prišli trocha nervózni a nevyhli sa im ani malé technické problémy s klávesmi. V tomto momente pohotovo zareagoval gitarista Peter Bulík, ktorý tento čas vyplnil dvoma krátkymi ukážkami z repertoáru PANTERA a RAMMSTEIN. Dôvod bol úplne jasný a je zbytočné to ďalej rozoberať. Po tejto nečakanej vsuvke už koncert pokračoval bez problémov. Napriek tomu, že sa v klube nachádzalo pomerne málo fanúšikov, hudobníkov to nijak neodradilo a hrali naplno. CASTAWAY sú na scéne takmer dvadsať rokov a ich progresívny metal má svoju úroveň. Je pravda že ich hudba sa míňa s mojim vkusom, no inštrumentálne zručnosti hudobníkov a kvalitný vokál im nemožno uprieť.
 

Zo setlistu dnešného vystúpenia som zachytil skladby ako "What Shadows Portray", "Where Do We Go from Here?", "Counting the Stones" či rovnomennú "Castaway". Počas vystúpenia sa snažili pritiahnuť fanúšikov bližšie k pódiu, no bez výsledku. Skúšal to aj spevák Majo Petranín v rodnej reči, ktorý uistil prítomných že ich nik nepohryzie. Skúšal to aj basák Zoltan Daraban po anglicky, no bez výraznej zmeny. Netuším koľko fanúšikov chodí na ich koncerty, ale dnes to teda nebola veľká sláva. Predpokladám, že v susednom Česku, prípadne Nemecku, je tento štýl populárnejší a priláka omnoho väčšie publikum. Napriek tomu že CASTAWAY dnes nemali výraznú podporu pod pódiom podali slušný výkon.

ANTIMATTER vznikli v roku 1998 ako projekt dvoch hudobníkov Duncana Pattersona a Micka Mossa. Patterson v tom čase opustil skupinu ANATHEMA, no jej DNA čiastočne preniesol do nového projektu a je tam prítomná dodnes. Spolu vydali tri albumy a Duncan z projektu vycúval. Mick mal veľa pochybností, či v projekte ďalej pokračovať. Našťastie tieto pochybnosti prekonal a minulý rok vydal pod týmto menom už šiesty štúdiový album s názvom "A Profusion of Thought". Jeho obsahom sú staršie skladby, ktoré sa nevošli na predchádzajúce nahrávky. Paradoxne ale vôbec neznie ako kompilácia. Mick Moss navštívil Bratislavu už tretí krát,sólovo v roku 2015 a s ANTIMATTER pred piatimi rokmi. Na aktuálne turné zostavil kapelu v zložení bicie: Fabian Regmann (ex-DISBELIEF), gitara: David Hall (GROUND PILOTS) a basa: Paul Holligan (BANSHEES).

Hudba ANTIMATTER je do veľkej miery postavená na skvelom hlase Micka Mossa, ktorý považujem za jeden z najvýraznejších na scéne. Stačí pár tónov a okamžite vás zaplavia emócie, v ktorých sa spája melanchólia, depresia a smútok. Okrem toho vie so svojim hlasom skvele pracovať a to po všetkých stránkach. Niektorý ho prirovnávajú k Eddie Vedderovi z PEARL JAM a istá podobnosť tam naozaj je. Dramaturgia koncertu bola pomerne jednoduchá a fungovala skvele. Na úvod skupina odohrala pokojnejšie skladby, ktoré sú známe a pokrývajú celú ich diskografiu. Jednak to boli "klipovky" ako "The Third Arm", "Stillborn Empires" či "Fold". Dokonca došlo aj na debutový album z ktorého zahrali skladbu "Over Your Shoulder", ktorej udávajú tempo elektronické beaty. V originálnej verzii ju naspievala  Michelle Richfield. Z celého vystúpenia mi asi najviac ulahodila dvojica piesní "Wish I Was Here" a "No Contact". Pri ich počúvaní som sa preniesol do minulosti a vyplavili vo mne veľmi temné spomienky.
 

V setliste postupne pribúdali skladby s vyhrotenejšími emóciami, ktoré sa nesú v rýchlejších tempách. Vyvrcholilo to skladbami "Wide Awake In The Concrete Asylum" a "Paranova", v ktorých skupina znela takmer metalovo. Na úplný záver zaradili skladbu "Heathen" z ich posledného albumu. Podľa slov speváka ju dnes hrali naživo prvý raz a zvládli to excelentne. Pokiaľ som dobre sledoval tak gitaristi dnes nehrali cez klasické zosiloňvače, ale pedálové efektové procesory (BOSS GT-10). Množstvo hudobníkov má voči nim predsudky a pri niektorých štýloch asi naozaj nenahradia lampy. Pri tejto hudbe to však problém nebol. Dokonca aj pri skreslených gitarách mali veľmi plný a príjemný zvuk. Tu sa potvrdilo, že problém nebýva v ich použití ale skôr v správnom nastavení. David Hall pri svojej hre používal množstvo zaujímavých efektov včetne ebow, ktorý vytvára niečo ako nekonečný tón. Má veľmi špecifický zvuk a pomocou neho viete vytvárať veľmi emotívne sóla. Zaujímavosťou ich hudby sú aj občasné elektronické prvky, ktoré dnes zneli z prednahratých podkladov. Celkovo po zvukovej stránke nie je kapele čo vytknúť. Ako jedinú dekoráciu pódia použili ukrajinskú vlajku, čím jasne vyjadrili podporu brániecemu sa národu. 

ANTIMATTER dnes predviedli fantastické vystúpenie plné emócií a tklivých melódií. A spokojnosť bola obojstranná aj napriek nie veľkej účasti fanúšikov. Podľa môjho odhadu ich mohlo byť tak 60 až 80.