Keď koncom roka 2019 agentúra Obscure Promotion oznámila, že pod svoje krídla preberá znovuzrodený Basinfirefest, bola to správa stojaca za pozornosť. Osud žiaľ zariadil, že na návrat tohto, v metalovej obci uznávaného open-air festivalu, si fanúšikovia museli počkať ešte ďalšie dva roky…

No nakoniec sa dočkali. A keď už bolo jasné, že line-up Basinu ponúkne široké spektrum metalových štýlov, ale aj pár experimentov, nebol dôvod ďalej váhať. Mierime na miesto činu, do Spáleného Poříčí!

PIATOK:

Žiaľ, otvárací štvrtkový deň sme nestihli; na festival sme dorazili až v piatok podvečer. Obloha sa zatemnila hustými mračnami a na pódium vystúpila charizmatická štvorica ROTTING CHRIST z Atén. Gréci predviedli vynikajúcu show bez zbytočných slov, doplnenú temnými vsuvkami. Dark/black metalové melódie a výborný vokál frontmana Sakisa Tolisa krásne vypĺňali priestor v Spálenom Poříči a priviedli fanúšikov do varu. Snáď najväčší ohlas mali skladby "Apage Satana" a "In Yumen-Xibalba".

Britskí heavymetaloví matadori SAXON patrili k najočakávanejším menám letošného programu. Žiaľ, aj predpoveď počasia dopadla podľa očakávania - pred vystúpením sa spustil nepríjemný dážď, ktorý vydržal až do ranných hodín. Napriek tomu sa fanúšikovia nenechali zastrašiť a hlasite sa dožadovali svojich obľúbencov. Pardálovia nastúpili s krátkym meškánim. Drobný technický problém, keď speváka Biff Byforda v slušivom kabáte bolo v prvých radoch zle počuť, platil len prvé dve skladby. Potom už SAXON, dážďu aj veku navzdory, potvrdili svoje miesto mezi legendami NWOBHM.
Páni nezabudli každý song uviesť oznámením roku vzniku a niekedy aj konkrétneho alba. V rámci vystúpenia zazneli populárne "Denim and Leather", "Crusader", "Princess of the Night" či "Wheels of Steel", ale aj rádiami opomínaná skladba "Dogs of War". Z albumu "Innocence Is No Excuse" zahrali iba jeden song - "Broken Heroes" - a venovali ho ukrajinskému ľudu. Prekvapilo ma, že priestor nedostala nová doska "Carpe Diem", ale jej autori radšej vsadili na klasiku. Niet sa čo diviť, veď páni sú na scéne cez 40 rokov, a hity sú to, čo fanúšikovia očakávajú najviac. Je vidieť, že spolok okolo Biffa sa do dôchodku ešte nechystá. 70-ročný Paul Quinn predviedol excelentný gitarový výkon. A chytiť od neho trsátko, to bola čerešnička na torte.

SOBOTA:

V sobotu poobede prilákali nemálo fanúšikov slovenskí thrashcore/metaloví draci ČAD. A bola to veru slušná jazda! Hutný zvuk, Pištov agresívny spev a výstižné texty tvorili jeden idylický celok. Repertoár pozostával z novších piesní ako "V meste sú medvede", ale aj starých známych, ktoré si každý fanúšik rád zahuláka, napríklad chytľavá "Frustrovaný dojebaný nasratý".

Výbornou a netradičnou zostavou, ktorá mnohým vyčarovala úsmevy na tvári a poniektorých zanechala v údive, boli STEVE 'n' SEAGULLS z Fínska. Kapela sa preslávila bluegrassovými covermi známych rockových a metalových piesní. Zaujali svojim osobitým sedliackym imidžom, energickým vystupovaním a hraním na banjo, akordeón, či kontrabas. Medzi skladbami nemohli chýbať covery na AC/DC, IRON MAIDEN alebo GUNS n' ROSES.

Za tie roky som už videl a zažil rôzne hudobné experimenty… ale „a cappella metal“? Nemci VAN CANTO sa predstavili v šesťčlennej zostave, pričom jediným kapelníkom bol bubeník. Zvyšok tvorili vokalisti, ktorí svojimi hlasmi obstarali všetky gitarové riffy, dokonca aj sóla. Vskutku originálne prevedenie, palec hore najmä na vlastné skladby. Zato coververzie známych hitov (napríklad od AC/DC či NIGHTWISH) boli zábavné, pre mnohých až úsmevné. Áno, aj takto sa dá hrať rock a metal. „Tútkanie“ obľúbených skladieb už nikdy nebude to, čo predtým.

Basinfirefest sa v minulosti výrazne sústredil na česko-slovenskú „hard 'n' heavy“ scénu. Po zmene organizátora zažíva určitý posun, no predsalen sa našlo miesto aj pre pár domácich legiend. A vidieť naživo TUBLATANKA - takáto nostalgia sa neodmieta. Trio pod vedením Maťa Ďurindu nás prenieslo prevažne do éry konca 80. rokov. Nechýbali zásadné hity ako "Skúsime to cez Vesmír", "Žeravé znamenie osudu", revolučná hymna "Pravda víťazí", a medzitým zostal čas aj na rande so svojim mestom. Kapela potvrdila, že ešte nepatrí do starého železa, a dokonca sa úspešne popasovala s výpadkom elektriny, kvôli ktorej nebolo pár minút počuť Maťovu gitaru.

Ak sa Ďurindovci po odohratí svojho setu zdržali v zákulisí ešte nejaký čas, mohli zostať mierne šokovaní zo žánrového skoku, ktorý čakal na druhom pódiu. Slovo si totiž vzali bývalí spoluhráči Chucka Schuldinera, aby pod hlavičkou DEATH To All vzdali hold svojmu, dnes už zosnulému mentorovi. Každý zo štyroch protagonistov je majster vo svojom obore; či už bubeník Gene Hoglan, alebo basák Steve DiGiorgio, ktorý bol dnes hovorcom tejto tribute bandy. V pozícii frontmana stál Max Phelps, ktorý si starostlivo rozdelil sóla s druhým gitaristom Bobby Koelblem, a nesklamal ani svojimi parádne jedovatými škrekmi. Štýl a zapálenie, akými spoločne odohrali skladby z dielne kultovej formácie DEATH, ma totálne posadili na riť. Setlist tvorili notoricky známe pecky zo všetkých siedmych albumov; okrem iných zazneli "Spirit Crusher", "Symbolic", "The Philosopher", "Pull The Plug" a "Suicide Machine". Technicky perfektne zahratá hudba, navyše s veľmi dobrým zvukom. A po všetkých predošlých bizarnostiach to bola krásna pocta najzásadnejšej deathmetalovej kapele, priamo od jej bývalých členov.

NEDEĽA:

Slnkom spálených v Spáleném Poříčí nás krátko po nedeľnom poludní ešte viac rozpálilo vystúpenie symphonic black metalovej hordy WELICORUSS. Muzikanti z Ruska a Česka predviedli skvelú show s perfektným zvukom. K nej zvolili výborný výber piesní, nechýbala ani "Sons of the North" so severskou tematikou. 

Počasie v posledný deň bolo až úmorne teplé; to však nie je dôvod, pre ktorý by som mal zmeškať vystúpenie ET MORIEMUR. Ich melancholický a pritom extrémny doom metal vynikne najmä v noci, prípadne za dažďa, no o 13. hodine nehrozilo ani jedno. Napriek tomu nám kapela pripravila dychberúce momenty, navyše stihla zahrať ukážky zo všetkých štyroch CD. Zdeněk za mikrofónom striedal hlboký growling, naliehavé škreky, čisté spevy, šepot i hovorené slovo. Hudobne to bola najmä súhra dvoch gitaristov, ktorí ponúkli precítenú melodiku i drtivé hradby riffov.

Ďalšou z formácií, ktoré majú pevnú pozíciu na domácej scéne, je SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY. Dámy a páni z Moravy (v jednom prípade zo Slovenska) dnes síce divákov nejak extra neburcovali, ale odozvu mali v pohode. Preto ma mrzí, že stihli zahrať len sedem piesní. „Sajlenti" sa naďalej sústredia hlavne na posledný album "Smutnice", k tomu pridali aspoň povinné klipovky "I Would Dance" a "Skryj hlavu do dlaní". Všetko bolo zahraté precízne a s ich typickým šarmom. Za mňa jednotka s hviezdičkou!

Na vystúpenie MOONSPELL sme zamierili plní očakávaní. Portugalská gothicmetalová stálica síce hrala v nezvykle skorom čase (už od 18:15), napriek tomu si publikum s ľahkosťou podmanila. Nový album "Hermitage" takmer ignorovala, najväčší priestor dostal trochu nepochopiteľne "Extinct". V setliste sa však objavilo i pár milých, dlho nehraných prekvapení: "Abysmo" a úderná "Finisterra". Pedro Paixão v tých momentoch vymenil klávesy za gitaru, čím umocnil nečakane ostrý zvuk prevažne jemnej formácie. A čo Fernando Ribeiro? Ikonický frontman je už definitívne ostrihaný, ale na kvalite spevu mu to neubralo. Vkusná kombinácia tvrdých harsh vokálov a hlbokého čistého hlasu je jeho poznávacím znamením, a ani dnes tomu nebolo inak.
MOONSPELL si svoje najznámejšie (najsilnejšie) kúsky nechali na záver, a vďační fanúšikovia si zborovo zaspievali hymnu "Alma Mater", aby následne upadli v krásnu melanchóliu pri balade "Full Moon Madness". Od portugalských vlkov to bolo ďalšie strhujúce divadlo, len nabudúce si ho prosím za tmy. Alebo v klube, keďže kapela sa už 9. októbra predstaví v Brne.

Thrashovú vlnu prišli do Spáleného Poříčí reprezentovať nesmrteľní Nemci SODOM. Onkel Tom Angelripper a jeho družina hrajú old-school, ktorému príliš nerozumiem a po pár „trackoch“ mierim len do zadných radov. Pravoverní thrasheri však hovorili o tomto vystúpení ako o vrchole festivalu.
O kvalite skladieb ako "Agent Orange", "Christ Passion" či "Outbreak of Evil" nemusíme pochybovať. Samozrejmosťou setu boli aj covery, a kým MOTÖRHEADovský "Iron Fist" je zaručená klasika, tak prastará "Surfin' Bird" s textami typu „Pa-pa-pa-pa ú-máw-máw, pa-pa u-máw-mamaw“ vyznela v podaní SODOM mimoriadne vtipne.

A festival uzatvorila netradičná, experimentálna folková kapela HEILUNG. Už pár rokov predvádzajú rovnakú show, ktorá je silným audio-vizuálnym zážitkom. Nesmeli chýbať ich ikonické kostýmy s parohami na hlavách a doprovod energických bojovníkov so štítmi a kopijami. Okrem nezvyčajného hudobného podmazu je zaujímavý kontrast jemného spevu Marie Franz a drsných alikvotných vokálov extravagantného Kai Uwe Fausta. Avšak vo vystúpení HEILUNG v tento večer platilo, že menej je niekedy viac. V skladbách, kde bolo zapojených príliš veľa vokalistov a bubnovania, sa zážitok premenil skôr v jednu hromadu hluku, ktorý si nebolo možné vychutnať na sto percent. Prejavilo sa to najmä v inak skvele prepracovaných skladbách "Alfadhirhaiti" alebo "Krigsgaldr".

Záverečné dojmy:

Naša súčasná redakcia nezažila starú éru Basinfirefestu, aktuálny ročník teda nemôžeme porovnať s minulosťou. Festival v roku 2022 však ponúkol dve pódiá, na ktorých sa hralo striedavo, čo bola asi najlepšia z viacerých „inšpirácií“ spriazneného Brutal Assaultu. Ďalšími viditeľnými boli platby cez dobíjacie čipové náramky, vratné kelímky a relatívne široký výber jedla i pitia (to nebýva samozrejmosťou na každom festivale).

Atmosféra festivalu bola veľmi príjemná a priateľská. Prekvapila aj prehľadnosť areálu a dobré značenia na mieste. Na dobíjacích stanoviskách, ani pri doplnení pivka do kelímkov nevznikali žiadne veľké fronty a personál vždy obsluhoval s úsmevom.

Apropo, k tomu areálu: Kým na niektorých väčších fesťákoch trpíme pocitom stiesnenosti, tak na Basine to bolo presne naopak. Dokonca aj pri vystúpeniach večerných headlinerov sa nám areál zdal byť poloplný (prípadne „poloprázdny“, ak budeme pesimisti). Usporiadatelia nielenže očakávali vyššiu divácku účasť, ale na ňu boli aj pripravení… a to sa cení. Festival dohromady prilákal zhruba 3 tisíc platiacich návštevníkov. Niektorí z nich siahli po jednodňových lístkoch; približná denná účasť tak činila len zhruba 2,5 tisíc hláv, pričom najmenej ich zotrvalo na nedeľný program.
Avšak ani tieto nízke čísla zrejme neodradia organizátorov od prípravy ďalšieho ročníku, keďže už teraz sú potvrdené prvé kapely na rok 2023.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Ivka "Ivman" Bohušová  /  Monika Otmílie
FOTO: KupferKris_Foto