Nepatrím k pravidelným návštevníkom hardcorových koncertov, no takúto exkluzívnu kombináciu som si nemohol nechať ujsť. Obe kapely som v deväťdesiatych rokoch počúval a obe sa nebáli miešať rôzne hudobné štýly. To bolo v rámci hard coru dosť neobvyklé a odvážne. Napriek tomu si vydobyli v tejto komunite rešpekt a stali sa najvýraznejšími predstaviteľmi tejto scény.

Na toto turné pribrali mladú americkú skupinu LYLVC, ktorá kombinuje moderný metal, hip-hop a  elektronickú hudbu. V podstate ich hudba znie ako mix BRING ME THE HORIZON, LINKIN PARK a LACUNA COIL. S takouto hudbou vystupovať pred prevažne hardcorovým publikom zasluhuje rešpekt. Ani v Brne to nemali ľahké a ich vystúpenie sledovali fanúšikovia s istým odstupom od pódia, až na pár výnimiek. Skupina má vydané jedno EP a niekoľko singlov. No na pódiu predviedli neuveriteľne živelnú show a pôsobili ako rokmi zabehnutá parta. Pätica hudobníkov bola neustále v pohybe a povymetali snáď každý meter rozľahlého pódia. Dvojica vokalistov Alyse Zavala a Oscar Romero sa skvele dopĺňali a tento model je silne ovplyvnený práve LINKIN PARK. Oscar má na pleciach hip-hopové party a čistým melodickým spevom ho dopĺňa Alyse. Cam Gillette obsluhoval na striedačku klávesy/gitaru a zostavu dopĺňali Ryan Powell na bicích a Seth Morgan na gitare.
 

Po hudobnej stránke to nie je nič originálne, no na druhej strane sa to nepočúva zle. A v kombinácii s energickým pódiovým prejavom to vlastne bolo celkom vydarené vystúpenie. Skladby ako "Crawl Space", "Perfect Drug", "Unstable" či "XXX" majú v sebe potenciál, len im chýba niečo, čím by sa odlíšili od svojich vzorov.

Po technickej pauze vybehli na pódium LIFE OF AGONY a skladbou "River runs red" odpálili svoje vystúpenie. História tejto kapely je vyplnená neuveriteľnými udalosťami a štýlovými premenami. Jej zmapovanie by vystačilo na celú knihu a preto sa jej tu nebudem venovať. Najdôležitejšou novinkou je minuloročný návrat Keith Caputa, ktorý dlhé roky pôsobil ako Mina Caputo. S touto zmenenou identitou pôsobil tak sólovo ako aj v rámci samotných LIFE OF AGONY. Zostavu kapely dopĺňajú dvaja pôvodní členovia gitarista Joey "Z." Zampella a basák Alan Robert plus bubeníčka Veronica Bellino, ktorá sa k nim pripojila v roku 2018. Prvú polovicu vystúpenia venovali debutovému  albumu, z ktorého odohrali ak dobre počítam šesť piesní. Aj keď na tejto nahrávke mali k hardcoru asi najbližšie, už na ňom boli cítiť odlišné hudobné vplyvy. Už len samotný melodický spev Keitha Caputa bol pre tento štýl dosť neobvyklý, nehovoriac o temných sabbathovských riffoch.
Tu by som chcel vyzdvihnúť výkon Caputa, ktorý spieval ako z veľkej knihy. Jeho vokálne party sú dosť neobvyklé a technika jeho spevu nie je jednoduchá. Aktuálne je tento pán vo veľkej forme a jeho výkon bol famózny. Počas druhej skladby "This time" nastal nejaký problém s gitarovým zosilňovačom, čo ale nijak nenarušilo kontinuitu vystúpenia. Po pravde ani neviem čo to bol za problém, lebo gitaru bolo počuť počas celého ich setu. Technici sa striedali pri tom zosilňovači hodnú chvíľu až kým ho nevymenili za zálohu.
 

Počas ich vystúpenia bol klub už slušne zaplnený a pod pódiom to celkom vrelo. Prvú časť vystúpenia ukončil skladbami "Method of Groove" a "My Eyes". Nasledovali tri ukážky z ich neskoršej tvorby "Lost at 22", "Weeds" a "I Regret".  V týchto skladbách cítiť už výrazný odklon od hardcorových koreňov, čo ale celé vystúpenie vlastne príjemne spestrilo. Fanúšikovia sa skvele bavili a pod pódiom sa rodili prvé circle pity. Nasledujúca coverka od CRO-MAGS "We gotta know" nás opäť vtiahla do hardcorových vôd. Záver vystúpenia patril opäť ich debutovému albumu, z ktorého odohrali dvojicu piesní "Through and Through" a  "Underground". LIFE OF AGONY dnes predviedli fantastické vystúpenie, pravdepodobne najlepšie aké som od nich videl. 

BIOHAZARD patrili k pionierom hardcorovej scény, ktorú obohatili o hip-hopové vokály. Na svojich radových albumoch vytvorili množstvo výrazných hitov, ktoré aj dnes nemohli chýbať. Kultové sú ich kolaborácie so CYPRESS HILL či ONYX, ktoré patria k tomu najlepšiemu čo v danom štýle vznikli. Skupina sa v roku 2022 vrátila do pôvodnej zostavy, ktorú tvoria Evan Seinfeld (basa, spev), Billy Graziadei (gitara, spev), Bobby Hambel (gitara) a Danny Schuler (bicie). Svoj set odpálili kultovou skladbou "Urban Discipline" a okamžite rozpútali peklo pod pódiom. To sa dalo očakávať a pokiaľ som počas prvých dvoch vystúpení fotil z prvých radov, tu som si radšej zachoval odstup. Úvodný blok piesní bol nabitý hitmi ako "Five Blocks to the Subway", "Shades of Grey" či "What Makes Us Tick". Fanúšikov postupne dostávali do varu a došlo aj na stage diving. Je neuveriteľné v akej forme vystupujú títo páni, ktorí už dávno prekročili vek päťdesiat rokov. Najmä Billy a Evan skákali a neustále pobehovali po pódiu ako za mladi. Bobby exceloval svojimi gitarovými sólami a nechýbali ani jeho typické otočky. Neskutočná energia sršala z pódia a tá sa zrkadlila v dianí pod ním.
 

Po úvodom bloku pokračovali v sérii piesní, z ktorých by som vyzdvihol najmä "Each Day" a "Business". Už asi tušíte že sa hralo hlavne z albumov "Urban Discipline" a "State of the World Address". No došlo aj na ich debut, z ktorého nám odprezentovali skladby "Victory" a "Hold My Own". Aj BIOHAZARD zaradili do svojho setlistu jeden cover a to skladbu "We're Only Gonna Die" od punkerov BAD RELIGION. Evan nám oznámil skvelú správu, že skupina má nahraný nový album. A hneď nám z neho zahrali skladbu "Forsaken". A bol to typický biohazard song s punkrockovým nádychom, takže sa máme na čo tešiť. Predposlednou skladbou ich setu bola "Punishment", ktorá patrí do ich zlatého fondu. Pred záverečnou skladbou "Hold my own" si Billy vyžmýkal tričko a touto hymnou ukončili svoj set. Skupina si spravila selfie so zaplneným Sono klubom a rozlúčila sa s fanúšikmi.

BIOHAZARD a LIFE OF AGONY sa na turné striedajú ako headlineri, a to právom. Obe tieto legendy brooklynského hardcoru dnes totiž predviedli skvelé vystúpenia, ktorým nie je čo vytknúť.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.