Triu ČAD zo Svätého Júra, našej aktuálnej metalovej jednotke, sa toho všetkého zišlo tohto roku priam pozoruhodným spôsobom. Jubilejných tridsať letokruhov od založenia, sa vlastne ani nedá osláviť nijako lepšie, než podobne jubilejným desiatym štúdiovým zárezom v ich diskografií. Toto krásne okrúhle číslo si vyslúžil album s názvom “Veľký Tresk“. Ten vyšiel doslova iba prednedávnom, konkrétne 1.novembra, a vy sa už onedlho môžete tešiť na výdatný rozbor horúcej novinky na stránkach Metaliria.

Ako sa už pri novom prírastku sluší a patrí, chýbať samozrejme nemôže i samotný krst, ktorého sa tentoraz zhostili krajské metropoly a miestne kluby v Košiciach, Prešove, Žiline a Bratislave. V tejto reportáži si posvietime na hneď úvodný slávnostný akt z centra regiónu Abov. Do tradičného klubu Collosseum si Pišta, Valér a Grizly tentokrát pozvali do partie vychádzajúci metalový objav PATRIARCHA a nádejné komando ACID FORCE.

Niečo pred devätnástou hodinou večernou nastupujú na scénu prví menovaní chalani z oblasti Pohronia. Kadejaké zdroje tvrdia, že má ísť o melodický smrtiaci kov, avšak pätici by viac sedela nálepka ponurého doom metalu, čomu napovedá i výrazný, čiernoodený image PATRIARCHY. Drvivá porcia skladieb sa totiž nesie zväčša strednom tempe, sem a tam sa vyskytne i bleskurýchla „klepačka“.

Kým hudobne takmer nie je čo vytknúť a počas štyridsiatich minút sme svedkami mnohých zaujímavých momentov, kapelu jednoznačne tlačí topánka v úlohe frontmana Mira. Jeho prejav je počas celého setu nemenný, veľmi monotónny, vokálne linky podobné ako vajce vajcu a texty v materskom jazyku v podstate nezrozumiteľné. Tým, že growl vypĺňa veľkú porciu stopáže jednotlivých skladieb, trpí tým inštrumentálna zložka, ktorá by si zaslúžila väčší priestor pre vybudovanie silnej atmosféry. Po niekoľkých skladbách preto viacerí opúšťame stanovište...

Mladíci ACID FORCE z Bystrice sú u nás priam varení-pečení, veď za posledných pár mesiacov hrali na rovnakom mieste rovno trikrát. Tentokrát pred zcela určite najpočetnejším publikom, kde sa spustil vcelku mohutný moshpit, ktorý by im mohlo závidieť i nejedno omnoho zvučnejšie meno. Trištvrtehodinový set je postavený výhradne na bleskurýchlych jazdách s kvalitným (pochváliť treba gitarové sóla!) inštrumentálnym prednesom. Speed/thrashový rýchlik je doslova nasiaknutý punkovou nespútanosťou a energia sa teda dá krájať.

Bohužiaľ, ani v tomto prípade sa nevyhnem istej kritike. Andrejov hlas by potreboval výrazne nakopnúť a ten mierne humpolácky prejav masívne zhutniť. Vďaka obrovskej slovnej kadencií pôsobí neraz až zadychčane. Všetky veci sú si neuveriteľne podobné (tu vyhrala rozvláčnejšia “Rebirth of the Sun“ či hitová “Fast Friday“) a po istej chvíli ma chytá pocit, že sme stále pri prvom songu. Momentov, kde by sa trochu vybočilo z koľaji je totiž ako šafranu. Síce je úsmevne „vyf*ckovať“ LINKIN PARK (proti gustu...), no lepšie je zísť sa v skúšobni, zapnúť staré fláky od EXODUS, NUCLEAR ASSAULT či SACRED REICH a robiť si poznámky.

Pódium zdobí megalomanská nová plachta z doby ľadovej, banda v spomínanej zostave Pišta, Valér a Grizzly spúšťa hneď skraja svoj program novinkou “Pesimisti“. Ďalšia je v úzkom závese a “Kromaňon“ má silný potenciál koncertnej stálice budúcich setlistov. Pritom je to úplne jednoduché – „hu ha ha ha“ a všetci sme okamžite zaháčkovaní! Formácia práve ukuchteným piesňam evidentne verí, a preto ich do nás hrnie celkovo až šesť. Titulka funguje o poznanie lepšie než v štúdiovej verzií, brutálne chytľavá “Thrashtalk“ nachytá v úvode nášho frontmana na hruškách a v neskutočne zábavnej “Abeceda Nenavisti“ je Pišta červený ala rajčina – tá kadencia slov je proste „wauuu“!

Asi v polovici sa krstu zhostil Vajgel, majiteľ klubu Collosseum. Samotný disk vkusného digipacku je vypenetrovaný (pre zvyšok – rozmr*daný) pomocou pódiového mamuta a letí ďaleko do publika. Obal vľavo, „cédečko“ vpravo a booklet snáď niekam na balkón. Síce iba v trojici, ale je priam až úctyhodné, aká mohutná produkcia sa na nás valí z reproduktorov. Plný, hutný, monumentálny sound, kde sú nástroje krásne čitateľne, no drvivé zároveň.  Najmä súprava bicích šľape sťa hodinky a jej zvuk („rytmičak“ je doslova lahodný) spĺňa najvyššie štandardy.

Na druhej strane, čo trochu dlhodobo chýba v živej prezentácií, je absencia výrazného druhého hlasu, ktorý by Pištu občas potiahol v hulákaných zboroch a refrénoch. Nech bude skladba “Urážanie Hudby“ a jej „máte naviac“ žiarivým príkladom. Mierne prekopanie by si zaslúžil aj setlist. Ten posledné roky dostal akúsi ustálenú podobu (novinky sa nerátajú...) a kapela s ním bohužiaľ priveľmi neexperimentuje. Pritom úžasných vecí je v jej diskografií neúrekom a nejaký ten „deep cut“ by zcela určite pomohol prevetrať a osviežiť koncertný program.

I napriek týmto menším výčitkám sa však dá považovať piatkový krst ČAD za vskutku vydarenú akciu s peknou diváckou (približne dvestošesťdesiat platiacich fans) účasťou. A vy sa už takisto môžete tešiť na pripravovaný rozhovor s našou ústrednou dvojicou!

setlist ČAD: “Pesimisti“, “Kromaňon“, “Frustrovaný Dojebaný Nasratý“, “V Krku Krv“, “Veľký Tresk“, “Ľudia Smrdia“, “Čertova Kovadlina“, “Thrashtalk“, “Keď Satan Chodil po Zemi“, “V Meste Sú Medvede“, “Urážanie Hudby“, “Abeceda Nenávisti“, “Súkromná Vojna“, “Démon Samoty“, “Varič Pika“, “Plytký Hrob“, “Sekery a Budzogáne“, “Bastard“, “Zbojnícke Móresy“, “Železný Mejdan“