Posledná aprílová noc je spojovaná s množstvom sviatkov, z ktorých je najznámejšia Valpurgina noc. Svätá Valpurgia bola bojovníčka proti temným silám a v túto noc sa ľudia snažili ubrániť svoje domovy pred zlými čarodejnicami. Tento sviatok však kresťania tradične okopírovali a prerobili na svoj obraz. Omnoho skôr tu bol najvýznamnejší keltský sviatok Beltine. Zapaľovali sa ohne, tancovalo sa a zároveň to bol sviatok venovaný milencom. Či už sa budeme prikláňať k jednej či druhej tradícii, je to magická noc spojovaná s príchodom nového života. No zároveň sa spája aj so zlými silami, čarodejnicami a samotným diablom. Nuž a v tomto kontexte bolo načasovanie tohto koncertu priam ideálne. Do Bratislavy totiž prišli CRADLE OF FILTH, aby tu odohrali svoj kultový album "Cruelty And The Beast". Nahrávka inšpirovaná príbehom Alžbety Báthory patrí dnes medzi klasiku žánru.

Na úvod večera sa nám predstavila francúzska formácia ACOD, ktorú som videl naživo prvýkrát. Ich mix black metalu a thrashu asi nikoho dnes neurazil. Otázkou ale ostáva, koľko fanúšikov by prilákali na samostatný koncert. Po formálnej stránke ich vystúpeniu v podstate nie je čo vytknúť. Mali slušný zvuk, koncert odohrali s nasadením a nezaregistroval som ani nejaké zaváhania. Bolo vidieť, že ich muzika baví a vedia vcelku slušne rozprúdiť zábavu. Horšie je to však s hudbou samotnou, ktorej chýbajú originálnejšie nápady. Asi najviac mi ich hudba pripomenula produkciu kapiel ako OLD MAN'S CHILD, ROTTING CHRIST, KATAKLYSM či DISSECTION. K tomu si pridajte trochu energického thrash metalu, rituálne ladené intrá a máte recept hotový. Treba ich však pochváliť za nasadenie a dynamickú rytmiku, ktorá tlačila ich vystúpenie vpred. A v istých momentoch ma to aj bavilo, to zase musím priznať. Asi najviac ma oslovila úderná "Tristis Unda" z ich posledného albumu "The Divine Triumph".

Po asi polhodinovej pauze sme si vypočuli notoricky známe intro "Once Upon Atrocity" a CRADLE OF FILTH spustili svoje krvavé orgie. Hneď na úvod musím pochváliť pána zvukára, ktorý odviedol naozaj kvalitnú prácu. Ideálne namixoval všetky nástroje ako aj vokály, vďaka čomu sme mohli vychutnávať všetky detaily tohto opusu. Rytmická sekcia Martin Škaroupka / Daniel Firth vydláždila pevný podklad celému ansámblu. Úloha bubeníka v metalovej kapele je absolútne ťažisková a Marthusa si nevybrali len tak náhodou. Jeho štýl bubnovania je obdivuhodný a dynamika je asi jeho najsilnejšia devíza. Gitarové duo Marek Šmerda a Rich Shaw sa predbiehalo v gitarových vyhrávkach, ktoré sú výrazným prvkom celého diela. Obaja popri hraní stíhali robiť aj pódiovú show, v čom bol najvýraznejší asi Rich. Ten sa v istých momentoch roztočil do poriadnych otáčok a bolo obdivuhodné, že sa mu pri tom nezatočila hlava. Niečo podobné svojho času predvádzal Bobby Hambel z BIOHAZARD. Ženské vokály a klávesové party mala na starosti sympatická Lindsay Schoolcraft. K jej hre nemám výraznejšie výhrady, no na jej vokálnom prejave mi čosi vadilo. Možno to bola farba jej hlasu, ale skôr som mal pocit, že úplne neintonuje. No nebol to až tak rušivý element ako by sa mohlo zdať. Najväčším prekvapením však bol pre mňa výkon Daniho Filtha. Jednak si zvolil pre turné celkom stráviteľný imidž a hlavne spieval ako za mlada. Netvrdím, že nepoužil pár vokálnych "skratiek" resp. barličiek. Ale počas celého vystúpenia išiel na plné obrátky a odspieval ho takmer dokonale. A nechýbal ani jeho typický "neurotický" pódiový prejav, čo k vystúpeniam COF neodmysliteľne patrí. Komentovať jednotlivé skladby albumu asi nemá význam. Je to notoricky známa nahrávka, ktorú som vždy vnímal ako celok. Po jej odohraní pochopiteľne pridali aj niekoľko prídavkov, ktoré vygradovali celé ich vystúpenie. Hneď pri prvej skladbe mi nabehli zimomriavky. "Malice Through the Looking Glass" patrí do pomyselnej výkladnej skrine tohto telesa a jej výber potešil. Nasledujúce skladby "Heartbreak and Seance" a "Wester Vespertine" reprezentovali aktuálnu tvorbu súboru. Na úplný záver zaznela hitovka "From the Cradle to Enslave", ktorá proste nesmela chýbať.

CRADLE OF FILTH dnes s nami oslávili túto magickú noc a ukázali, že ich hudba je svojím spôsobom nadčasová. Sú aktuálne v skvelej forme a dúfajme, že ju pretavia aj do štúdiovej podoby. Bolo by skvelé, keby prekročili svoj tieň a nahrali minimálne tak kvalitnú nahrávku, akou "Cruelty And The Beast" bez pochýb je.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.