Pôvodne očakávaná, hoci neoficiálna dvojdňovka progresívneho metalu v centre Prahy sa po zrušení amerických the DILLINGER ESCAPE PLAN okresala iba na jeden deň = jeden plnohodnotný koncert troch lákavých mien. DEVIN TOWNSEND so svojim Projectom a podporený dvoma plnohodnotnými predkapelami - to bola predzvesť epického štvrtkoveho večera v známom klube Roxy.
 

Nórsky úvod ako hrom

Program začal takmer na sekundu presne - s úderom 19. hodiny vkročili na pódium nórski melancholici z LEPROUS. Bol to úvod ako hrom! Bez zbytočného vykeciavania (keďže času bolo pramálo) do nás nasypali šesť skladieb, pričom sa zamerali takmer výlučne na svoj posledný, avšak najúspešnejší album "The Congregation". Samozrejmosťou boli "Third Law", "The Flood", "Rewind" a ako jediná staršia zaznela "The Cloak". Hudobne je to moderný progressive, ktorý týmto Nórom ide perfektne. Emotívnej show vládol spevák/klávesák Einar Solberg, ktorého mimoriadne vysoký hlas je nádherne čistý, precítený, emotívny i upokojujúci zároveň. A ako to už býva zvykom, v záverečnej "Slave" nás presvedčil aj naliehavými harsh vokálmi.
Inak fanúšikovia sa oprávnene sťažovali na veľmi krátky setlist - 35 minút je pre kapelu tákehoto formátu, hoci v pozícii supportu, žalostne málo.
 

Naklepaná technika vs. priateľský progress

Ako druhí sa na tomto tour predstavujú BETWEEN THE BURIED AND ME z americkej North Caroliny. Najtvrdšia kapela večera predvádzala striedavo dve tváre. Spočiatku viac tvrdšiu, technical death metalovú, s miernymi vplyvmi matematiky, ktorú dokumentovali najmä dlhočizné kompozície "Fossil Genera - A Feed From Cloud Mountain" a "Lay Your Ghosts To Rest". Tommy Giles Rogers v týchto momentoch väčšinou zanechal klávesy a ako pravý frontman vyšiel growlovať dopredu. Naklepané pasáže sa však výraznej odozvy nedočkali, publikum sa viac chytalo na umiernenú, no pritom progresívnu, miestami až avantgardnú tvorbu. Spomeňme tri kvalitné ukážky z posledného CD "Coma Ecliptic" - klipovku "The Coma Machine" a záver v podobe Option Oblivion, ktorá plynulo prešla do "Life In Velvet". Inak setlist Američanov bol napokon o dobrých päť minút kratší, než bolo plánované.
Škoda nedotiahnutého zvuku. Kým u LEPROUS sa všetko doladilo po prvej skladbe, pri BTB&M ani zďaleka. Odniesli si to gitary; doprovodná Dustie Waringa prehlušovala hlavnú Paula Waggonera, ktorú bolo počuť veľmi slabo, najmä pri sólach.
 

Mimozemšťan, šialenec, alebo len srandista?

A po zhruba 25 minútovej pauze prišlo to, na čo diváci najviac čakali - headliner v podobe DEVIN TOWNSEND Projectu. Sála klubu bola v týchto momentoch naplnená na prasknutie a plešatého Kanaďana privítala búrlivými ováciami. Samotný pán Townsend prišiel tak, ako ho poznáme - veselý, usmiaty, príjemný a vtipný. Až som mu nechcel veriť ten nedostatok spánku, o ktorom sa zmienil. Celkovo sa fanúšikom prihováral dosť často, pomedzi skladby i počas nich. Je to vážne zabávač, neraz si robil srandu sám zo seba, o sekundu na to utrúsil nejakú vtipnú "metalovú" frázu, dokonca sa pochválil svojim vekom (44 rokov), do svojich fórikov sa snažil zapojiť fanúšikov i spoluhráčov, počas jedného textu nás nečakane pozdravil: „Hi Prague, hi Prague!“ a to všetko s úplnou ľahkosťou, no najmä jedinečnou charizmou. Devin je buď šialenec, alebo mimozemšťan (prípadne oboje). Chváliť prepracovanú gitarovú hru a ešte precíznejší vokál tohto virtuóza, je ako nosiť drevo do lesa, ale radi to spomenieme, veď kvalitné boli nielen vysoké čisté spevy, ale aj škreky.
Zahanbiť sa nenechali ani jeho štyria kolegovia, menovite gitarista Dave Young, klávesák Mike St. Jean, bubeník Ryan van Poederooyen a basák Brian Waddell. Všetko talentovaní inštrumentalisti, k Devinovi pasujú ako "riť na šerbeľ" a pochváliť môžeme aj zvukára, ktorý to tentokrát našťastie neodflákol.

A čo si pre nás legendárny kanadský vizionár prichystal zo svojej členitej diskografie? Tri ukážky z novinky "Transcendence" (konkr. "Stormbending", "Failure", "Higher"), do toho primiešal to najlepšie zo staršej tvorby a výsledkom bol zaujímavý vývar. Spomeňme napr. "Supercrush!", "Planet Of The Apes", či otváračku v podobe "Rejoice"; došlo tiež na veci mimo DEVIN TOWNSEND Projectu, niektoré boli z jeho sólových dosiek ("Ziltoid Goes Home", "March Of The Poozers"), dve od the DEVIN TOWNSEND Band. Po skladbe "Kingdom" sa pán vedúci zo stejdžu porúčal, aby sa v zápätí vrátil a predviedol dva kúsky sám s akustickou gitarou. K tomu ďalšie milé vtipy (vyznanie lásky k pivu malo ohlas), ešte spomínaná záverečná "Higher" a je tu koniec.
 

Stručné zhrnutie: vynikajúce, pre mnohých nezabudnuteľné vystúpenie, ktoré mimochodom trvalo niečo vyše 90 minút.
Napriek veľkej spokojnosti z vybranej produkcie zúčastnených kapiel, musíme skritizovať prílišnú preplnenosť v klube. Organizátori to trochu prepískli a počet prítomných by som odhadol na niečo medzi 900-1000 hláv. Nepríjemný bol i výpadok svetiel na toaletách, ako aj v uličke medzi balkónom a nimi… a spomeňme aj netečúcu vodu v umyvárkach - to všetko síce až v druhej polovici koncertu, ale mrzelo to.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography