Piaty ročník festivalu Enemy Of The Sun ma zlákal do priestorov bývalého bitúnku najmä dvojicou kapiel DISFEAR a WOLFBRIGADE. Festival je žánrovo zameraný na crust, punk a d-beat a je organizovaný v spolupráci s vydavateľstvom Unrest records.    

V piatok sme dorazili do klubu s miernym meškaním a z vystúpenia amerických PISS TEST sme zachytili len záver. Z toho kúsku, čo som počul, si však netrúfam hodnotiť. Po nich nastúpila na pódium slovenská ADACTA, ktorých som videl naživo po dlhej dobe. Skupina aktuálne pripravuje vydanie nového albumu s názvom "Zlo" a pár piesní z neho aj zahrali. Trocha zamrzel nie práve ideálny zvuk a najmä Gargamelov spev bol veľmi slabo počuť. Aj z neverbálnej komunikácie medzi spoluhráčmi bolo badať, že to dnes nefunguje na pódiu úplne stopercentne. No napriek tomu ja som si ich set užil a to najmä vďaka skvelým skladbám ako "Z mostov stúpa dym", "Vlčia krv" či "Úzkosť". Z pripravovanej novinky zahrali asi tri skladby a zneli fakt dobre. ADACTA na pódiu pôsobila energicky a ich mix crustu, metalu, hardcoru mi skvele rozpumpoval krv v žilách. Nasledujúci Briti THE VILE predviedli poriadne nasratý hard core punk. V Prahe vystúpili tento rok už po druhý raz a nesklamali. Líder kapely Tony Martin alias Rat (ex-DISCHARGE, VARUKERS) svojim hrdelným spevom silne pripomínal legendárneho Wattieho Buchana (the EXPLOITED) a hnal celé vystúpenie vpred. S touto neprehliadnuteľnou postavičkou sa v tomto reporte ešte stretneme, no k tomu sa dostaneme neskôr. THE VILE odohrali nekompromisnú punkovú show plnú agresie a špiny.

S príchodom nemeckých CYNESS sa poriadne pritvrdilo a rytmika nabrala vyššie otáčky. Grind core v podaní týchto šialencov je okorenený crustom a nekompromisne nás rozniesol na kopytách. Skoro dvojmetrový spevák Loffi pôsobil na pódiu ako maják a ostatný členovia boli ako divoké vlny narážajúce na tento kolos. Musím pochváliť dramaturga festivalu za toto oživenie, ktoré rozpútalo pod pódiom peklo. Po nich nasledovali Švédi WOLFBRIGADE, jeden z najväčších ťahákov festivalu. Kapela pôsobí na scéne od roku 1985 a pôvodne sa nazývali WOLFPACK. Po troch vydaných doskách sa však premenovali kvôli názvu nazi gangu, ktorý vznikol vo švédskych väzniciach. Táto d-beatová legenda je právom považovaná za jednu z top kapiel žánru. WOLFBRIGADE sa s ničím nepárali a s neuveriteľnou palebnou silou drtili svojich fanúšikov do posledného výdychu. Hudobníci s obrovským prehľadom a energiou pálili jeden hit za druhým. Pri ich vystúpení bolo už Meetfactory v podstate plné a pod pódiom zúril poriadny mosh.

Prvý vrchol akcie sme mali za sebou, no ten najväčši prišiel až s príchodom DISFEAR. Svojou zatiaľ poslednou doskou "Live the Storm" z roku 2008 mi vyrazili dych a dodnes ju považujem za jednu z mojich top nahrávok vôbec. Koncert odpálili skladbou "Misanthropic Genration" z rovnomenného albumu po ktorej prišiel mix namiešaný zo spomínaných dvoch nahrávok. Našlapané hity ako "Get it off", "Live the storm" či "The Cage" mi totálne odpálili dekel. Po nafotení kapely som po dlhom čase rozpustil vlasy a zapojil sa do divokej masy pod pódiom. Energický d-beat mixnutý rock´n´rollom v podaní DISFEAR je prudko návyková droga, ktorá postaví na nohy aj vozíčkára. Tomas Lindberg (AT THE GATES) so svojou partiou predviedli jedno z najlepších vystúpení, aké som tento rok zažil. Na úplný záver odohrali starý odpalovák "Det sista kriget". Kto nevidel neuverí. Tu sú ďalšie slová zbytočné.  Domáci ENCORE sa ocitli v nezávidenia hodnej situácii. Vystúpiť na pódium po takomto uragáne nie je rozhodne jednoduché. Ich priamočiary crust s ženským spevom možno práve preto pôsobil trocha všedne. Každopádne rešpekt za to, že sa nezľakli takejto výzvy.

V sobotu sme prišli do klubu opäť s meškaním a tak sme prepásli vystúpenia JUST WAR a EXILENT. Hneď po príchode bolo evidentné, že rady návštevníkov festivalu sa preriedili. Predsa len dnešný line-up bol o niečo menej zvučný ako ten zo včera. V čase nášho príchodu začínali svoje vystúpenie francúzski BREAKOUT. Týchto mladých punkerov zjavne muzika baví a vedia to aj slušne roztočiť, no to je asi tak všetko. Svojou produkciou ma výraznejšie neoslovili. S príchodom britských WARWOUND sa na pódiu opäť ocitá britský krikľúň Rat a roztáča skoro totožný kolotoč ako s THE VILE. Opäť tu máme mix punku a hard coru, len s trocha uhladenejším zvukom. Po hudobnej stránke možno mierne prevažuje HC/thrash, ale inak je to dosť podobná muzika. Tým však nechcem naznačiť, že by ma ich vystúpenie nudilo. To určite nie. Ich set skvele odsýpal, len po pravde THE VILE ma bavili viac. Po nich prišli na rad ostravskí harcovníci MALIGNANT TUMOUR. Ich vystúpenia majú dlhodobo vysokú úroveň a svojou poslednou doskou "The Metallist" ukázali poriadny ťah na bránu. Jednoduché skladby s rock´n´rollovou rytmikou majú rockový "drajv" a hitový potenciál. Asi najväčši kotol spôsobili hitom "Saddam Hussein is Rock´n´roll", no nechýbali ani hity ako "Walk as we talk" alebo "Earthshaker". Bilos so svojou partou predviedli výbornú show nabitú chytľavými pesničkami a potvrdili svoje kvality.

Už na začiatku akcie sme dostali od môjho švédskeho známeho Alexa výborné referencie na jeho krajanov MARTYRDÖD. A tak  som bol veľmi zvedavý, čo táto sebranka predvedie. A musím uznať, že ich vystúpenie stálo za to. Jednak spojenie crustu s blackovým vokálom je vskutku pôsobivé a okrem toho ich skladby mali v sebe niečo neobvyklé. Je v nich cítiť príchuť starej vikingskej kultúry, ktorú skvele dofarbuje barbarský vokál Mikaela Kjellmana. Gitary režúce až do kosti v spojení s neúnavnou rytmikou sekali do živého a sobotný program jasne ovládli svojou zvrhlou surovosťou. Pre mňa najväčší objav celého festivalu. No večer ani zďaleka nekončil a pred nami boli ešte dve kapely. Angličania HELLBASTARD spustili tiež zaujímavý žánrový mix, v ktorom kombinujú americký thrash metal, crust punk a mnoho iných odnoží. Dokonca miestami pripomínali legendárnych VOIVOD a tých vplyvov by som tam našiel aj viac. Je pravda, že tento guľáš by som doma asi nepočúval, no na živo to bolo zaujímavé. Spevák okrem klasického štekavého spevu používal rôzne pazvuky, smiechy a celá tá zmes znela poriadne bizarne. Poslednou kapelou festivalu bola maďarská formácia MASS//REACTION. Ich ukričaný crust punk nepatril medzi vrcholy festivalu a vnímal som ho skôr ako dojazd sobotného večera.

Moja prvá návšteva tohto festivalu zanechala vo mne pozitívne dojmy. Po organizačnej stránke fungovalo všetko bezchybne až na pár detailov, ktoré ale nie sú až tak podstatné. Túto akciu vám môžem vrelo odporučiť. Na úplný záver ešte jedna nepochopiteľná ukážka ľudskej stupidity. Na festivaloch sa bežne stáva, že návštevníci stratia doklady, peňaženky prípadne mobily. Ale aby si niekto zabudol pred klubom jazvečíka, o to som ešte nepočul. Podľa posledných správ má fenka už nového majiteľa, ktorý bude snáď zodpovednejší.