„Open air“ festival a dokonca s účasťou niekoľkých zahraničných kapiel? Ešte nedávno bežná vec, v roku 2020 žiaľ len vzácnosť a pre mnohé krajiny takmer nedosiahnuteľný sen. Český metalový svet sa však nevzdal a po celej republike sa koná hneď niekoľko menších udalostí. Enter The Eternal Fire znel lákavo nielen podľa názvu (inšpirovať sa BATHORY je vždy plus), ale najmä vďaka line-upu. A tak sme sa ho vybrali skontrolovať priamo na miesto činu, do bájnej Volyně v Jižních Čechách.

PIATOK:

„Vstup do Večného ohňa“ odštartovala formácia MINORITY SOUND. Na úvod jasný signál, že tento festival sa nedrží žánrových mantinelov, ale dáva priestor aj experimentálnejším témam. Pražáci sú toho živým príkladom a hoci ľudia sa na nich zbierali len postupne a ani odozva z publika nebola extra silná, kapela šliapala na plný plyn. Okrem ukážok z poslednej dosky "Toxin" nám Aleš a spol. pripomenuli aj staršiu tvorbu, z ktorej potešila najmä "Last Day On Earth".
Počasie bolo v to odpoludnie dosť premenlivé a prvé „chcanie“ sa ozvalo symbolicky počas prestavby pódia. Nasledujúci old-schooleri V.A.R však prilákali o čosi viac divákov a dokázali ich aj slušne nakopnúť. Za mňa však len povinná jazda a po pár skladbách som sa radšej vybral objavovať areál. K nemu sa ešte dostaneme v záverečnom zhrnutí.

Prvou zahraničnou kapelou, ktorá k nám úspešne pricestovala, sa stali nenápadní Švajčiari NIHILO. Výsledkom bol drtivý death metal s kvalitnými sólami a o to menším priestorom pre vokál. (Podobnosť napríklad s OBITUARY nie je náhodná!) Kde však chýbali výraznejšie nápady, tam situáciu zachraňoval práve frontman so svojim hlbokým, nekompromisným growlingom. Hudobne nič prevratné, ale k západu slnka to celkom stačilo.
A napokon nastal čas na kultový ROOT. Moravská formácia toho preskákala hodne, no po tých rokoch už nemusí nikomu nič dokazovať. Podľa toho aj vyzerali Big Bossove príhovory, ktorý žartoval nielen na adresu svojich spoluhráčov, ale robil si srandu aj zo seba. A hoci podotkol, že v hrdle to už nemá v poriadku, čisté vokály boli veľmi dobré a ladili viac než tie tvrdšie. Výkonu kapelníkov nemám čo vytknúť, akurát ma občas iritovali ich drsné metalové grimasy. V setliste sa striedali jemnejšie, anglicky spievané veci so starými klasikami z debutu "Zjevení". Neviem si ani predstaviť scenár, v ktorom by nezazneli "Píseň pro Satana", či "666". V závere došlo aj na „ten náš black metal“, čiže klipovku "Hřbitov" a väčšine prítomných ani nevadilo, že kapela prekročila stanovený čas.

Avšak už o pár momentov si vzala slovo česká stálica PANYCHIDA, aby svojím blackened pagan metalom vystrúhala najenergickejší set celého dňa. Strojcom úspechu boli silné melódie i lahodné, zdvojené riffy, do toho občasná výpomoc samplov a vpredu výrazný frontman Vlčák s kvalitným škrekom. Ten ani nemusel burcovať prítomných fanúšikov, tí sa totiž prejavili sami a pod pódiom sa strhla naozaj solídna podpora. Kapela nasádzala jasné koncertné záležitosti ako "Moon, Forest, Blinding Snow", "The Livonian Werewolf" a predstavila tiež dve ukážky z pripravovanej novej dosky "Gabreta Aeterna", ktorá vyjde snáď už čoskoro. A kto bol pozorný, zaregistroval aj skočný cover skladby "Via Dolorosa" od IMPALED NAZARENE.

Až z Maďarska pricestovali legendárni blackmetalisti SEAR BLISS. Síce v oklieštenej zostave: vo štvorici a bez klávesov. Basák/vokalista András ponúkol len decentné škreky, no o to viac vynikla hudba. Najväčšiu pozornosť pútal, ako vždy, Zoltán Pál hrajúci na trombon. Tento neobvyklý nástroj bol dobre počuteľný a dodal hudbe Maďarov jedinečnú auru. V setliste sa konala prehliadka naprieč celou diskografiou, tá však ubehla až príliš rýchlo. Ani po odohratí stanoveného času fanúšikovia nemali dosť a pýtali si viac. Vďačná kapela sa po krátkej dohode s organizátormi vrátila na „stejdž“ a ako bonus pridala prastarý song "Beyond The Darkness". Radosť na oboch stranách a určite jedno z vystúpení, ktoré si tento festival bude dlho pamätať.
Záverom noci nás previedli priamo organizátori so svojou aktuálnou kapelou BOHEMYST. Petr "Ramus" v nej tradične „drtí“ gitaru, kým Honza Kapák operuje vzadu za bicími. A to tak zbesilo, že si už pri prvej skladbe rozmlátil dvojšlapku (náhradnú mu následne požičal kolega zo SEAR BLISS). Základ hudby je blackový, potešili však aj prvky deathu a dokonca doomu. Páni sa v zostave známejších a zabehnutejších kapiel nestratili a potvrdili, že vedia pripraviť silné momenty aj bez prítomnosti niekdajšieho AVENGERu.

SOBOTA:

Druhý a zároveň posledný deň tejto metalovej veselice mal začiatok hudobnej produkcie stanovený až od 13:30. A keďže Enter The Eternal Fire sa koná v areáli miestneho kúpaliska, návštevníci sa v rámci oddychu mohli schladiť v bazéne. Mnohí to využili a hoci nebolo žiadne ukrutné teplo, táto „atrakcia“ predsalen stála za to.

Ako prví sa na pódiu predstavili mladíci 1000BOMBS. Ich energický thrash metal bol veľmi rozumnou voľbou na prebratie prítomného davu a len môj nezáujem o daný žáner spôsobil, že som po pár minútach ušiel mimo centrum diania.
S moravskými Pohanmi DARK SEAL to už bolo o čosi lepšie. Ich pagan black metal je postavený na dvojzáprahu gitarových riffov plných mohutných harmónií, ale aj melodických vplyvov. Pochvalu si určite zaslúži frontman, z ktorého škreku bolo vďaka českým textom možné vyrozumieť nejedno slovo. Celkové vystúpenie však už po pár skladbách začalo skĺzať do nudy.

Taktiež nasledujúci F.O.B. idú hudobne mimo mňa, ale je dobre, že organizátori dali priestor i modernejšiemu spojeniu death/thrashu s prvkami core. Určite spomeniem, že spevák umne skombinoval „harsh“ vokály (na štýl AT THE GATES) s čistými spevmi, a oboje zvládol takmer na výbornú.
Rusko-českí WELICORUSS sú (aj vďaka výrazného marketingu) bandou, ktorú nemôžete minúť. Ich tvrdší, nie príliš blackový metal však ponúka príliš málo výrazných motívov. Situáciu zachraňujú aspoň klávesy a orchestrácie, ktoré však idú len zo samplov. Alexej, frontman a líder kapely, dnes okrem vokálnych starostí často burcoval divákov k životu a prihováral sa im dokonca dvojjazyčne. (Hlavný preslov predniesol v češtine a znelo to určite ľudskejšie než klišovité „Come on Czech Republic“.) Podstatné sú však samotné skladby a kým staršie odspieval v rodnom jazyku, ukážky z novinky "Siberian Heathen Horde" už boli v angličtine. Gitarista sa hneď v prvej pasoval s technickými problémami, ale to sa občas stane. Za zmienku stojí niekoľko prepracovaných sól a spomeňme aj celkový imidž, vďaka čomu si WELICORUSS na tejto akcii s nikým iným nepomýlite. Síce to nebolo svetoborné, ale kapela aspoň potvrdila svoju, už relatívne pevnú pozíciu na scéne.

Čo však pevnú pozíciu na ETEFe zjavne nemá, je melancholický doom/death, aký priviezli páni z ET MORIEMUR. Necelá hodina lahodného utrpenia začala na pomery tohto štýlu akosi priskoro (už od 17:30), v ich podaní však znela úchvatne. Zdeněk za mikrofónom striedal hlboký growling, naliehavé škreky, čisté spevy, šepot i hovorené slovo. Hudobne to bola najmä súhra dvoch gitaristov, ktorí ponúkli precítenú melodiku, ako aj drtivé hradby riffov. Najväčší priestor dostalo posledné CD "Epigrammata", vrcholom snáď bola skladba "Sea Of Trees", a pätica „vlasáčov“ si trúfla predstaviť aj jednu novinku z pripravovanej štvrtej dosky. Tá bola obdobne kvalitná, ako zvyšok setlistu. Za mňa jednotka s hviezdičkou!

Keďže aj na takomto menšom festivale je dôležitý oddych, tak nasledujúcich protagonistov (thrasherov GÖTTERDÄMMERUNG) vynechávam a na miesto činu sa vraciam vo chvíli, keď už na pódiu mali byť nastúpení SUR AUSTRU z Rumunska. Nepriaznivá situácia na ich hraniciach s Maďarskom im však nedovolila vycestovať a svoju účasť zrušili len deň pred festivalom. Organizátori tak ako náhradu povolali na poslednú chvíľu aspoň svoj bočný projekt, BLACK RAIN. A jednalo sa takpovediac o zmŕtvychvstanie, veď kapela vydala len jedno demo "Bez ohně" (ešte v roku 1996) a práve tento blackmetalový kúsok nám dnes pripomenula. Honza Kapák sa tentokrát predstavil v dvojroli gitaristu a vokalistu. Verím, že pre pamätníkov to musel byť silný moment.
Od minulosti naspäť do prítomnosti: do Volyně zavítali aj mladí nemeckí „temniaci“ počúvajúci na meno The SPIRIT. Jednalo sa o našlapaný black/death metal, ktorý pri neúčasti väčších mien dostal aj solídny hrací čas. Samotná produkcia nadväzuje na modernejšiu časť extrémnej scény; za všetkých stačí spomenúť Poliakov MGŁA. Čo sa týka Nemcov, všetko bolo perfektne technicky odohraté, nechýbalo tomu nasadenie a pôsobilo to dosť profesionálne, no okrem pár momentov som si z ich hudby nič zásadné neodniesol. Kapela však funguje len päť rokov, vydala ledva dva albumy a prvoligové nahrávky od nich snáď ešte len prídu.

Iba pred pár mesiacmi uzreli svetlo (alebo temnotu?) sveta, vyšla im prvá nahrávka, dnes odohrali prvý koncert a to rovno v pozícii jedného z co-headlinerov festivalu. Komu a ako sa to podarilo? Reč je o SOMNIATE, novej kapele na poli black metalu. Ak ste ešte nepočuli ich debutový album "The Meyrinkian Slumber", rýchto to napravte! Práve toto dielo nám „pražsko-plzeňští“ odprezentovali pekne od začiatku do konca… a výsledok bol vskutku mohutný. Za bicími operuje Tom z MALLEPHYR, takže o prepracované klepačky bolo postarané. Dvaja gitaristi namiešali pomerne disharmonické peklo, ktoré nie každý vstrebe na prvé počutie. Hlavný vokál (škrek) nebol ničím výrazný, ale ani neurazil. Podporu mu dodal doprodovný growling gitaristu Štembusa. Kapela ani zďaleka nevyužila ponúknutý čas a po približne 35 minútach sa porúčala. Darmo, chcelo by to viac takéhoto kvalitného materiálu. Snáď už čoskoro a rovno v klube!

A napokon sme dokráčali až k headlinerovi celého festivalu, ktorým sa po pár zmenách stala formácia Schirenc plays PUNGENT STENCH. Ako už názov napovedá, náplňou jej programu je prehrávka starých klasík od kultovej viedenskej death/grindovice, akurát s pozmeneným menom. Martin Schirenc so svojími dvoma kumpánmi prišli jemne potretí krvou, odohrali si svoje a zožali zaslúžené ovácie. Publiku stačilo počuť jednoduché, priamočiare motívy a osvedčené skladby z 90. rokov (za všetky spomeňme "For God Your Soul…For Me Your Flesh" a "Sick Bizarre Defaced Creation"). Chápem, že v jednoduchosti je krása a ľudia sa bavili, ale nič zásadné som si z tejto hodiny hnusu a perverzností neodniesol.

Úlohu uzavrieť „Večný oheň“ dostali na starosť dáma a páni z MATER MONSTIFERA. Ich melodický black metal s občasnými melancholickými tendenciami asi neprepíše dejiny hudby, takto na záver však zapôsobil až podozrivo príjemne. Trochu mi vadil nezladený imidž kapelníkov - na decentný corpsepaint sa odhodlala len polovica z nich. Hudobným vrcholom bol už úvodný song "Doteky věčnosti", z ďalších obskurných názvov spomeniem "Neskrývej tvář". Pokročilá hodina fanúšikov nevyčerpala, mnohí z nich kapelu podporovali od začiatku do konca… a tak to má byť.

Zhrnutie:

Z dramaturgického hľadiska ponúkol Enter The Eternal Fire VI niekoľko silných, niekoľko priemerných, no žiaľ aj pár podpriemerných momentov. Ale to vôbec nevadí, pretože line-up bol k veľkosti festivalu vyskladaný naozaj slušne. Organizátori úspešne zaplátali diery po odrieknutých zahraničných kapelách a stretol som sa aj s názorom, že ich náhrady boli dokonca kvalitnejšie. Objektívne treba povedať, že nie všetky presvedčili - naopak domáce bandy ich neraz predčili. Počet hrajúcich kapiel sa napokon zastavil na čísle 18, tak ako bolo avizované.
Celosvetovú „všeobecnú paniku“ a s ňou spojené restrikcie tu nechcem rozoberať, festivalu sa priamo na mieste výraznejšie nedotkli, v určitom smere mu dokonca pomohli. Možno práve v tom najdôležitejšom: organizátori totiž s radosťou priznali, že divácka účasť bola tento rok rekordná. Odhadujem ju na približne 750-800 platiacich; dorazili aj zahraniční návštevníci, prevažne nemecky hovoriaci. Areál bol na toto množstvo dobre pripravený, tlačenice nehrozili a nezaznamenal som ani výraznejšie fronty.

Výber jedla bol dostatočný, v poriadku boli aj drinky, objavili sa len „hejty“ na kvalitu piva (tú však organizátori neovplyvnia). Ceny boli taktiež solídne, pre Pražákov až krásne. Festival mi v dobrom pripomínal MetalGate Czech Death Fest, prípadne slovenský Gothoom (samozrejme v menšom). Okrem hudby síce neponúkol takmer žiadne atrakcie, spomínaný bazén bol však dostatočným bonusom a na tie necelé dva dni to postačovalo.
Na záver pogratulujme organizátorom za kvalitne pripravenú akciu a dúfajme, že Enter The Eternal Fire si udrží nastolenú latku a bude ďalej napredovať. Samozrejme už bez nutnosti prispôsobovať sa absurdným restrikciám medzinárodného charakteru.

Za udelenie akreditácie ďakujeme Ramusovi z usporiadateľského teamu.

FOTO: David Blažej
VIDEO: fanúšikovské