Na utorok 24. januára 2017 bol náš program jasný - do Prahy zavítal fínsky trojzáprah melodic death metalu. "Winter's Gate European tour 2017" sa nieslo v znamení INSOMNIUM, ale ako poznám hudobníkov z krajiny tisícich jazier, očakával som, že sa ani predkapely nenechajú vo Futurum Music Bare zahanbiť.
 

A celý koncert začal pekne zostra. V presne stanovenom čase (od 19:30) to odpálili prví z trojice, WOLFHEART. Hlavný gitarista Mika Lammassaari vystrúhal precítené vyhrávky a melódie typickej fínskej školy, frontman Tuomas Saukkonen vytasil viac-menej jednotvárny, ale postačujúci growling, basák Lauri ho občas doplnil čistými spevmi… A ako sa ukázalo pri rýchlych pasážach a klepačkách, jednalo sa o najtvrdšiu kapelu večera, čo potvrdili aj fanúšikovia, keď pri skladbe "Boneyard" z nového CD "Tyhjyys" rozprúdili krátky moshpit. Spomeňme aj pár starších kúskov, napr. "Ghosts Of Karelia", "Zero Gravity" či "The Hunt" a po pol hodine bol koniec.

Ako druhí sa na stejdž dostavili BARREN EARTH a to už bola omnoho progresívnejšia záležitosť. Organizátori lákali na účasť Samiho Yli-Sirniö, tento gitarista sa však turné nezúčastnil, keďže má povinnosti s KREATOR. Viacerí z prítomnej šestice nevyzerali povedome a ako mi kapela po koncerte potvrdila, dnes v jej zostave figurovali až štyria náhradníci (chýbal klávesák Kasper, bicman Marko a obaja gitaristi).
Na takéto personálne rošády však celkové vystúpenie znelo až podozrivo dobre. "Barreni" ponúkli tri kúsky z poslednej dosky "On Lonely Towers" a tri z debutu "Curse Of The Red River", pričom vhodne skombinovali všetky dostupné zložky svojej hudby - progresívnu, melodeathovú, ba občas zašli až do death/doomu. Mimoriadne kvalitne ich odspieval a odručal Jón Aldará (o.i. HAMFERÐ), hudobne zas všetko kontroloval basák Olli-Pekka Laine (ex-AMORPHIS). Výborná produkcia, akurát by si zaslúžila väčšiu odozvu od publika.

INSOMNIUM som videl už štyrikrát, no v klube naposledy ešte v roku 2009, kedy "len" predskakovali svojim krajanom SWALLOW THE SUN. Na dnešnom, údajne vypredanom klube Futurum (kapacita cca 450 hláv) je pekne vidieť, kam sa za tie roky títo Fíni dopracovali. Ale poďme si už posvietiť na živé prevedenie ich siedmeho albumu "Winter's Gate", ktorý vyšiel ako jedna skladba rozdelená do siedmych častí. Koncepčné dielo je trúfalý čin, jeho autori si však za ním stoja a na "úvod" (celých 40 minút) ho odprezentovali rovno celé - od začiatku do konca, bez prerušenia. Epická zvukomalebná profesionalita sa šírila útrobami klubu a od začiatku vtiahla obecenstvo do príjemnej melanchólie. Na pódiu i pod ním sa veľa headbangovalo; akurát kapela bola v týchto chvíľach zahalená v dyme a prevažne tmavších svetlách, takže zo zadných radov na nich nebolo príliš vidieť. Melodické vyhrávky, vybrnkávačky a precízne vyladené sóla však nešlo prepočuť. Do toho Niilo Sevänen s mierne zachrípnutým harsh vokálom a spomeňme aj občasné čisté spevy Ville Frimana, ktorého však výdatne doprevádzali sample. Celkový zvuk štvorice bol inak dosť prebasovaný, ale viac-menej čistý.

Po prejdení Zimnou bránou a krátkom vydýchaní sa nasledoval regulárny set, zložený zo staršej tvorby INSOMNIUM. Priestor dostali také pecky ako "Mortal Share" (s introm "The Gale"), "While We Sleep", ale aj "Only One Who Waits", z pohľadu kapely staručká "Bereavement" a po "The Promethean Song" sa páni zo stejdžu porúčali. No nie nadlho, keďže publikum si skandovaním mena kapely prídavok zaslúžilo a aj ho dostalo. Krásny hudobný večer pokračoval za zvukov pomalej melanchólie z "Across The Dark" - atmosféra vygradovala pri "Down With The Sun" (s introm "Equivalence") a pri "Weighed Down With Sorrow" sa s nami Nillo a spol. po 90 minútach majestátnej melodiky definitívne rozlúčili.

Ďakovačky z oboch strán pódia nemali konca-kraja a navyše nás fínski náladotvorcovia prekvapili, keď sa len pár minút po vystúpení prišli zvítať s najvernejšími fans - hoci len k zábradliu pri backstage. Koncert teda hodnotíme ako výborný, snáď jediným mínusom celého večera boli fronty vždy a všade.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography