Minulý piatok sa v bratislavskom Randale uskutočnila „indoorová“ FLESH Party s poradovým číslom 26. Tento festival odštartoval v roku 2001 a po čase k nemu pribudla aj outdoorová verzia. Žánrovo je zameraný na extrémne štýly ako grindcore, goregrind, death metal, thrash metal, slam či brutal death metal. Na dnes si pre nás pripravili tri slovenské a tri zahraničné mená. Skvele zostavený setlist žiaľ neprilákal veľké množstvo fanúšikov, aj keď sa klub opticky javil plnší.    

Bratislavskí FUNUS už vyriešili problém s chýbajúcim bubeníkom, stal sa ním Andy Dží z pražských gangsta-goregrinderov POTHEAD. Zároveň im nedávno vyšlo ich nové EP "Onen svet", tentokrát na CD pod začínajúcim labelom GATES OF GBELL. Koncertu sa žiaľ nezúčastnila basáčka Tereza, ktorá mala zdravotné problémy. Prajeme skoré uzdravenie a poďme sa pozrieť, ako sa chalanom darilo. Po hudobnej stránke kapele nie je čo vytknúť. Gitaristi Garlandus a Magnus do nás hustili svoje death metalové riffy a sóla, pričom im suverénne asistoval nový bubeník. Fanúšikovia tradičného death metalu si prišli na svoje a v novej zostave bola cítiť väčšia istota.
 

Ústrednou postavou pódiového diania bol tradične spevák Roxor, ktorý so svojou hrivou povymetal všetky kúty pódia. Jeho hlasový prejav tiež vychádza zo starej školy a spolu so slovenskými textami ma ich hudba vracia do deväťdesiatych rokov.. Chalani odohrali  tuším celé nové EP a skladby z prvého dema ako "Bratovrah" či "Príchod zla". Ich postoj ku katolíckej cirkvi naznačili skvelou skladbou "Hurikán na Vatikán". Na úplný záver odohrali cover od OBITUARY "Threating Skies". 

Po prestávke sa na pódiu objavili tri postavičky v kuklách a medzi nimi znetvorené ženské torzo. ENEMA SHOWER sú na domácej  scéne jedna z mála kapiel hrajúca gore grind v poriadne surovej forme. Sú to milovníci perverzností, sado maso praktík, porna a všetkého zvráteného spojeného so sexom. Dnes vystúpili bez basgitaristky Avy, za čím by nejaký konšpirátor určite našiel nejaké sprisahanie. Skupina vystúpila so zaskakujúcim basákom a spustila svoj nekompromisný set.
 

Ten bol v znamení hutného a surového gore grindu s typickými preslovmi Dr. Necra. Ich hudba je pekne chorá a dominovala jej poriadne pregainovaná gitara a surová rytmika. Nepotrebujú do svojej hudby dávať zbytočne komplikované postupy a idú si priamo za svojim cieľom. Nechýbali ani štylizované intrá, ktoré pekne dokresľujú ich zvrátenú produkciu. Skladby ako "Sons of Porn", "Bondaged in Barbwire", "Fist of Love", "Rapist of Animal Kingdom" či "Pandemic Prostitution" jasne naznačujú, aké sú ich záľuby. Ich set bol tradične nekompromisný a poriadne zvrhlý. To sú proste ENEMA SHOWER.

V radách CRANIOTOMY nájdeme organizátorov tejto akcie a do Randalu sa vrátili po necelom polroku. Pred dvoma týždňami sa vrátili z Dubaja, kde naše kapely bežne nevystupujú. V zostave skupiny dnes našťastie nik nechýbal, práve naopak. Ako hosťa si zavolali Olivera, ktorý svojho času spieval v TRACRIOMY. Spolu so spevákom Pygom totálne zahustili priestor a hudba CRANIOTOMY nabrala ešte väčšie grády. Priznám sa, že slam brutal death metal nepatrí medzi moje obľúbené žánre. No naživo som si túto kapelu vždy rád pozrel a dnes tomu nebolo inak. Počas celého koncertu vytvárali na fanúšikov sústavný tlak a nebolo kam uniknúť. Priznám sa, že dnešné vystúpenie urobilo na mňa silný dojem.
 

A to sa často nestáva pri kapele, ktorej štýl pravidelne nevyhľadávam. Myslím že angažovanie dvoch spevov  v hudbe CRANIOTOMY ju hlavne naživo posunulo o stupienok vyššie. Setlist ich vystúpenia postavili hlavne na nových skladbách z ich posledného albumu "Ripped Out by Violence". Odohrali z neho hneď štyri skladby, ktoré doplnili staršími zverstvami ako "Endless Torture", "Pathological Dependence on Autopsy Stench" či "Vomiting Bloody Pieces of Undigested Body". Bolo to intenzívne a poriadne natlakované. 

Ďalšou vystupujúcou kapelou boli rakúski DISTASTE, ktorí boli pre mňa veľkou neznámou. Hneď od začiatku nasadili divoké tempo, ktoré si udržali počas celého setu. Natlakovaná zmes death metalu, crustu a disbeatu je naživo skvelá kombinácia a hneď som si pri ich hudbe spomenul na tvorbu TEETHGRINDER. A neskôr, keď sa počas ich setu k nim pridal aj spevák zo spomínanej kapely, to celé do seba zaklaplo. Každopádne DISTASTE to rozbalili vo veľkom štýle a veľmi príjemne prekvapili. Oproti Holanďanom zneli o trocha viac death metalovo a najmä nasratosťou svojej hudby pripomínali ich tvorbu.
 

Najmä zo speváka priam sršala a jeho mimika je zjavná aj z fotografií. A celkovo kapela pôsobila na pódiu ako banda šialencov, ktorú prepustili z detenčného ústavu pre šírenie agresie medzi jej chovancami. Každopádne je to kapela, ktorá na pódiu reže do morku kosti a svojou energiou vás dotrhá na kusy. Vôbec by som sa nečudoval, keby sa v budúcnosti objavili na niektorom ročníku Obscenu. Medzi návštevníkmi akcie bol totiž aj Čurby, ktorý si na podobných akciách vyhliada potenciálne kapely pre svoj festival. Z môjho pohľadu bolo vystúpenie DISTASTE veľkým prekvapením a túto kapelu budem do budúcna sledovať. 

Nasledujúce vystúpenie bolo pre mňa hlavným dôvodom, prečo som dnes do klubu zavítal. Moje prvé stretnutie s hudbou TEETHGRINDER sa odohralo na festivale Guttural Gore Grind Mafia v roku 2018. Ich vystúpenie ma úplne pohltilo a zanechalo vo mne hlboký dojem. Pred dvoma rokmi to len potvrdili v útrobách jozefosvskej pevnosti. No a čo predviedli dnes? Nazvať ich vystúpenie totálnou apokalypsou by bolo len čiastočnou metaforou opisujúcou tento atak na naše zmysly. Zmes grindcoru, death metalu a powerviolence vás rozmetá ako odistený granát letiaci do divokého moshpitu. Rytmika ich hudby sa neustále mení a dáva ich hudbe vražednú dynamiku. Gitarové riffy majú rôzne podoby od hutnejších sludgeových až po tie najdivokejšie grindové.
 

Do toho si pridajte frenetický prejav speváka Jonathana Edwardsa, ktorý na vás neustále ziape ako zmyslov zbavený. V tých najdivokejších pasážach všetko spustošia a nechávajú za sebou spálenú zem. Musím spomenúť aj ich pódiovú show, ktorá plne korešponduje s hudobným obsahom. Gitarista ako aj basák vírili vzduch svojimi nástrojmi, metali hlavami a popri tom v dokonalej súhre hustili priestor, ktorý totálne nakopával bubeník. No a spevák ten bol snáď všade. Neustále pobehoval po pódiu a s šialeným výrazom tváre štekal na všetkých. V rámci setlistu prebehli celú svoju diskografiu, ktorá číta tri albumy a jedno EP. TEETHGRINDER prišli a zvíťazili.

Pokiaľ by som mal kapelu, tak po takomto koncerte by som nechcel vystupovať. Na súpiske sme tu ale mali Francúzov INHUMATE, ktorí si s tým hravo poradili. Prišli proste na pódium a spustili svoj chorobný grind core. Kapela pôsobí na scéne od roku 1990 a ich živé vystúpenia patria k tým, na ktoré sa nezabúda. Po hudobnej stránke je to zmes grind coru a death metalu, ktorá pôsobí na poslucháča poriadne chaoticky. Z tej hudby ide proste nepokoj v tom dobrom zmysle slova. No najväčšie šialenstvo vyžaruje spevák skupiny Christophe Knecht, ktorý je neprehliadnuteľný. Jednak svojim výzorom pripomína svojrázne postavičky z filmu The Hills Have Eyes a na pódiu sa mení na totálnu beštiu. Skáče, pobehuje z jednej strany na druhú a hlavne vydáva miestami až animálne zvuky. Od totálne hlbokých growlov, cez škreky a rôzne neopisateľné pazvuky.
 

K tomu ten šialený výraz tváre, kedy rozmýšľate či ten človek nepotrebuje náhodou pomoc. Z ničoho nič sa stiahne a začne zúfalo kvíliť, z čoho ide na človeka až úzkosť. Ale o chvíľu si tento blázon pobehuje po pódiu a trieska si mikrofón do čela. Najlepšie na tom ale je, že to robí neskutočne presvedčivo a vy nemáte dôvod mu to neveriť. Trochu som opomenul jeho spoluhráčov, bez ktorých by to nefungovalo. Tak vedzte, že bubeník Yannick Giess, basák Fred Anton a gitarista Damien Cividini išli ako nabrúsená píla a poctivo si celý koncert odmakali. Vystúpenie INHUMATE bolo skvelým ukončením tejto veselice. 

„Indoorová fleška“ s poradovým číslom 26 bola strhujúca a priniesla pekelnú zmes extrémnej muziky. Veľká vďaka patrí organizátorom za poskytnutie akreditácie.