Posledná veľká porcia pred ešte väčšou rekonštrukciou útrob Collossea mala mať slušnú návštevnosť, veď spolky s podobným hudobným razením a tradíciou nemali nikdy núdzu o  fans. Neviem, kde urobili „soudruzi z USA“ chybu, ale nakoniec sa nás pod pódiom motkalo sotva 100 kusov. Či to bolo prázdninami alebo festivalmi, či kombináciou týchto okolností, nič to nemení na  fakte, že pre tých, čo dobehli, to bola prehliadka toho najlepšieho, čo chlapci z newyorkských vodárni od svojho vzniku stvorili.

O prvotný kontakt sa pokúšala tuzemská partička počúvajúca na meno DOWNSTREAM, no pred prázdnotou zívajúcim klubom nemalo zmysel nejako extra bojovať. Ich mierne podladený set nijako nebol rušivý, ba v niektorých momentoch rozprúdil tie prvé HC tance, na ktoré sa tanečníci ešte len pripravovali.

S číslom dva sa o pozornosť a hnev prišla podeliť pospolitá brigáda z poľského Wrocławu, HEAVY RUNNER. Niektorí jej členovia tu už tuším pod menom Last Dayz aj zavítali a teraz skúšajú šťastie pod novým názvom. Neviem to porovnať so staršou tvorbou, no to čo momentálne severní  bratia ponúkli aktuálne, bolo riadne chytľavé a okrem klasických tvrdojadrových postupov, primiešali aj prímesy z iných metalových žánrov, čo ich polhoďku okošatilo o riadny kus.

Tak a po dinosauroch AGNOSTIC FRONT, SICK OF IT ALL alebo MADBALL si do Košíc našli cestu aj ďalší z pokračovateľov HC štýlu a to H2O. S príchodom tohto telesa sa spustila riadna tancovačka a Toby Morse s kérkami, ako odkazy na chladničke, spustil pravú zábavu. Bol veľmi života schopný, nabudený, celý čas ho okrem prítomných povzbudzoval asi 12-ročný syn, ktorý si v jednej skladbe strúhol hru na bicích, keď vystriedal oslávenca Todda Frienda. Samozrejme nechýbalo hromadné hepybrzdej. Bolo úžasné sledovať už spomínaného frontmana, že  v ktorejkoľvek chvíli, na ktoromkoľvek mieste strčil mikrofón do hľadiska, spieval sa refrén každej jednej skladby. Prítomní sa riadili heslom z posledného a zároveň najchytľavejšieho albumu „Use Your Voice“, ktorej sa venoval najväčší priestor a jednoducho používali svoje hlasy.

Set si užívali všetci zainteresovaní, či už páni v najlepších rokoch s vedrami atramentu pod kožou, ale aj ich poddaní, ktorých tanečné  kreácie nemali konca-kraja a boli pestré ako na nejakej profi súťaži. O pozornosť sa usilovali rýchlokorčuliari, synchronizovaní ruko-noho strihači, mosheri a tu a tam sa strúhol nejaký stage diving, no pri absencii rúk sa z neho kľudne mohol stať stage dying. Zhruba 20 kúskov (zoznam hľadaj vo foto prílohe) preletelo, ako auto cez psa a potlesk nie a nie zastaviť.

Samozrejme, bez prídavkov to tu vyšlo iba Bentonovi a tak po poslednom tóne to NewYorčania balia, bijúc sa päsťou do hrude a opúšťajú počtom neveľkú, no o to oddanejšiu komunitu, ktorej v srdcovo-cievnej  sústave koluje hardcorová krv. Respect!

FOTO: Laci Schürger