Správa, že sa predstavenie kladivárov presúva z „Casky“  do „Kolesa“ mi prišla, ako „kolos(e)álne“  vykúpenie,  nemal som totiž chuť trepať sa na okraj mesta do zatuchnutej a zvukovo neovládateľnej  sklenenej škatule, kde aj Tarja kedysi znela tak trochu ako Motörhead.   A pri predstave, že tam usporiadatelia budú čapovať  S(h)itňan  alebo podobný pivný klenot, ako pri väčšine akcií v hore menovanej búde, mi  tiež naháňalo hrôzu.

No pekne k predstaveniu.  Prvé topné teleso pochádzalo odkiaľsi  z  Tirolska a počúvalo na meno Serenity. Čosi po šiestej sa už pod palubovkou  na nich tlačilo toľko zvedavých tiel, že iné veličiny, ktoré som tu mal možnosť zhliadnuť, tu nemali ani štvrťku z prítomných . Spevák,  akoby  z oka vypadol futbalistovi Vitekovi,  to ťahal do pek(el)ných výšok, ako by mal o tri čísla menšie slipy. Väčšina skladieb sa niesla v rovnakom premelodizovanom duchu, ale priaznivci daného štýlu to patrične ocenili. Aj keď Serenity predviedli decentné predstavenie,  nity som z nich srať nevidel nikoho.

Krátka prestávka a prichádzajú  Rage, a to je už úplne iná kategória. Heavy Peavy si prešiel  úspechmi aj pádmi, rozchodmi , či znovuzrodeniami . Ale teraz tu pred nami  stálo trio v plnej sile, aby to tu mohlo rozflákať čistokrvným metalom. Fanúšikovia sa chytajú od prvého záseku, a to sa ťahá celým setom. Pán Wagner sa nestačí čudovať, že aj v týchto končinách ovládajú jeho nabrúsené songy staré niekoľko dekád. Prierez  skladieb sa zväčša točí okolo 95 - kového albumu, ale je si z čoho vyberať pri takom množstve nosičov. Neviem, či to bolo nedýchateľným vzduchom  alebo len dojatím, ale mal som  pocit, že sa Peavymu pri rozlúčke až  tisla slza do oka. Ak by bolo na ňom, ešte by pridal zopár zásekov. (Osobne by som radšej videl opačné poradie hlavných hviezd, ale na to sú tu iní, aby určovali kto, kedy a za kým).                                  

Neviem, kedy hrali Hammerfall naposledy na pódiu s veľkosťou priemernej obývačky, no prvé minúty do seba statočne narážali. Nie som ďaleko od pravdy keď poviem, že ich skúšobňa má určite väčšiu rozlohu. Našťastie sa upustilo  od čačiek s pyrotechnikou a trblietkami a dokonca ako na pravom klubovom koncerte potili  Škandinávci telá do civilného oblečenia. Komunikácia bola vďaka stiesneným podmienkam úžasná a oba tábory si večer dokonale vychutnávali. Hymnusy boli odriekavané jednohlasne  a potom boli aj patrične odmenené. Hit striedal  hit a celý večer sa niesol  v duchu vyznávaní si vzájomnej lásky. Kde tu sa do spartakiády s gitarami púšťajú  a potom z toho radšej upúšťavajú aj strunohladiči, ľahko by si totiž privodili tržno - sečné poranenie. Všetko to výborne šliapalo aj  v miniatúrnom prevedení, lebo kto to vie na veľkom, tak to zvládne aj v kanáli. Po totálne vzájomnom vyzobaní si z rúk švédska sauna došla do svojho konca, a kto nenachytal  nejaký bacil v pretlakovej komore, určite ho dorazilo sychravé námestie pred podnikom.

To, že sa predstavenie konalo v útulnejších priestoroch, treba brať z tej lepšej stránky. Veď stále je lepší pohľad na natrieskaný klub, ako na poloprázdnu halu.

Foto: Laci Schurger