Náš prvý tohtoročný report vám prinášame z pražskej zastávky rakúskej post-black metalovej melanchólie HARAKIRI FOR THE SKY, ktorá sem zavítala v rámci dvojkoncertného českého víkendu. Depresívne nálady, aké spôsobuje ich hudba, boli dostatočným dôvodom navštíviť v piatok trinásteho miesto činu, Klub Famu.
Ešte pred samotnou akciou rozvírila vlny internetu mierne rozporuplná kauza. Doslova v hodine dvanástej (t.j. v deň koncertu) najskôr zrušili účasť DÆRRWIN, ktorým vadilo, že jeden z členov kapely SÓL, ďalšej supportujúcej hordy, nosí na koncertoch oblečenie údajne neonacistickej značky Thor Steinar. Napadnutá kapela na to reagovala "originálne" a síce tým, že účasť zrušila aj ona.

Názor na túto situáciu nech si spraví každý sám, my len konštatujeme, že z pôvodne plánovaných troch predkapiel, vystúpila v ten večer na Smetanovom nábřeží napokon len jedna - HNUS UMÍRAJÍCÍ - so začiatkom o približne 21:20.
Páni vraj pod týmto menom hrajú krátko, sú však doma a pod stejdžom mali úctyhodnú podporu. Podľa očakávania sa jednalo o black metal s občasnou ponukou pomalejších pasáží (ak prižmúrite oko, môžete použiť skatuľku black/doom). Hudobne síce HNUSáci ponúkli len ťažko zapamätateľný priemer, žiadne originálne nápady, žiadne inovatívne postupy, nasadenie im však nemožno uprieť, vokál bol dostatočne surový a celkový dojem dobrý. Určite o nich ešte budeme počuť.

Po prestavbe a mierne chaotickej pauze, kedy HARAKIRI FOR THE SKY už stáli na pódiu nazvučení, aby z neho predsalen ešte zišli a nechali fanúšikov čakať v tme, konečne došlo na hlavný bod programu. Rakúšania to po (resp. za) úvodnej výpomoci samplov odpálili so skladbou "Calling The Rain", otváračkou ich najnovšieho albumu "III: Trauma". Rovno môžeme prezradiť, že väčšina dnes prezentovaného materiálu, pochádzala práve odtiaľ (napr. "Funeral Dreams", "Viaticum"), z debutovej, eponymnej dosky potešila "Lungs Filled With Water", ale najsladšiu príchuť mal záverečný dvojzáprah z CD "Aokigahara": najskôr energetická bomba "Jhator" a po nej, ako zaslúžený prídavok, nečakane zaznela doomová "My Bones To The Sea". Práve táto pieseň perfektne zrekapitulovala a podškrtla to, čo HFTS ide najlepšie - pomalá a precítená melanchólia, smútok, depresia…

Hudobne má na tom najväčší podiel gitarista Matthias, hlavný mozog kapely, ktorý sa naživo stará o všetky melódie, vybrnkávačky, sóla a vytvára tak príjemne atmosferickú hudbu. S doprovnou gitarou mu vypomáha Marrok, hrubé struny má na starosti Thomas a za bicími operuje Mischa. Pozornosti neunikol ani spevák V. Wahntraum, hoci v zhruba polovici skladieb akoby chcel… odškriekal ich len z publika. Celý koncert dosť prežíval - krčil sa, skrúcal a na moment si takmer ľahol. Popritom ešte stihol vyfajčiť tri cigarety (ktovie, ako to vyrieši nabudúce, keď už bude v platnosti protikuřácky zákon?) a hoci sa počas celého vystúpenia divákom ani raz neprihovoril, predsa si ich onou deptajúcou charizmou dokázal získať. Doomové vplyvy táto kapela nezaprie.

HARAKIRI si do Prahy priniesli vlastného zvukára, čoho výsledkom bol až podozrivo výborný sound. Svoje potemnelé melódie do nás sypali niečo vyše 70 minút a predsa to ubehlo ako voda. Publikum, napoly straumatizované, napoly šťastné, podporovalo kapelu od začiatku do konca a samozrejme aj po vystúpení. Naši rakúski bratia to opetovali, takže nebol problém ich po koncerte zastihnúť, v priateľskom duchu si pokecať a pripiť si. Mimochodom, v ten večer si ich do podzemia Prahy prišlo vypočuť približne 80 platiacich.
V sále klubu sa na záver ešte konala dark ambientná afterparty od Uncle Grasha's FLYING CIRCUS, ale to už bolo mimo naše sily.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Heartnoize Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography