Fanúšikov moderného melodického metalu s príchuťou folku a pohanstva u nás pribúda. Heidenfest sa navyše v našej krajine mal uskutočniť prvýkrát, niet sa preto čo diviť, že o túto príjemne sa javiacu akciu bol pomerne veľký záujem. Lákadlom mal byť najmä špeciálny projekt TWILIGHT OF THE GODS, ktorý vznikol sťaby tribute kapela vzdávajúca hold nesmrteľnému Quorthonovi a jeho BATHORY.

Koncert odpálili presne o 19. hodine holandskí pagan/folkoví skokani HEIDEVOLK. Na pódiu sa zjavila partia pozitívne naladených pánov, pričom na nich bolo vidno, že nie sú žiadni nováčikovia. Vďaka novému albumu „Uit Oude Grond“ a aktívnej spolupráci s Napalm Records dokázali svoj talent pretaviť aj do živého vystúpenia. Hoci nehrajú žiadne náročné záležitosti, je to hudba majúca v dnešnej dobe mnoho sympatizantov. Jednalo sa o príjemný začiatok, k čomu dopomohli aj fanúšikovia. Tí sa aj takto z úvodu odviazali a spoločným skandovaním hnali našich prvých hostí dopredu. Azda trochu neistým elementom mohol byť jeden (menej využívaný) z dvojice spevákov, ktorého bolo počuť poslabšie, napriek tomu sa však konal slušný štart večera.

Po krátkom občerstvovacom čase sa nám predstavili SWASHBUCKLE a hoci sa jedná o americký thrash, neznalí návštevníci mohli ostať až v šoku. Na pódiu to rozbíjala trojica chlapíkov navlečených v pirátskych háboch (lídrovi Admiral Nobeardovi nechýbal ani povestný papagáj na pleci). Prevlekmi tohto druhu nám mohli pripomenúť ich slávnejších škótskych kolegov ALESTORM, po hudobnej stránke je to však rozdiel. Rýchle tempo, nekompromisné riffy, intenzívne bicie. Typická thrashová údernosť, v kombinácii s vizuálnou stránkou mi to však akosi nepasovalo. Nakoniec možno najslabšia spomedzi piatich bánd, nepomohli ani občasné moshpity pod pódiom.

Do Bratislavy spolu s ostatnými pricestovali aj Nemci EQUILIBRIUM a opäť bolo vidieť, že melodická hudba nášmu publiku imponuje viac. So svojou zmesou melodic black/folk metalu pôsobia na pódiu veľmi príjemne, dámy mohli oči nechať na vokalistovi, páni pre zmenu na sympatickej basáčke Sandre. Práve ona dostala za úlohu privolať medzi seba špeciálneho hosťa v podobe opice, zrejme sa jednalo o niektorého z členov „crew“. Tento odľahčujúci akt som síce celkom nepochopil, z celkového dobrého dojmu to však neubralo. EQUILIBRIUM dokázali už pomerne slušne zaplnený Majestic Music Club nakopnúť s enormnou razanciou a navyše nebolo cítiť žiadnu nezohratosť, hoci bubeník i spevák sú v pozícii nových členov tejto mašinérie.

Na slávnych nositeľov meča ENSIFERUM bolo zvedavých množstvo nielen mladých fanúšikov dnes veľmi populárneho melodic death/folk metalu. Ešte sa síce ozývali kuvičie hlasy nespokojnosti s vystúpením na Brutale, klubovky sú však predsa čosi iné. Fínske úderne kvinteto pôsobilo v ten večer uvoľneným dojmom, striedalo jednu hitovku za druhou a publikum vybičovalo k vrcholnému výkonu. Hralo sa prakticky zo všetkých albumov, od najstarších skladieb „Token Of Time“ a „Battle Song“, cez „Lai Lai Hei“ až po „From Afar“, plus niektoré ďalšie z aktuálneho počinu. Na pozícii frontmana už dlhšie stojí Petri Lindroos, v hlavnej role sa však umne strieda aj s Markusom a Samim. Tí okrem perfektnej zohratosti svojich nástrojov dotvárajú celú atmosféru znásobenými vokálmi (pridáva sa aj klávesáčka). Zároveň sa už aj zvuk vyšperkoval k spokojnosti. Slovenské publikum sa armádou z krajiny tisícich jazier nechalo uniesť a tá sa mu odvďačila parádnou show. V našej krajine sa predstavili prvýkrát, museli byť ale nesmierne spokojní.

Prekvapením bolo, že na headlinera TWILIGHT OF THE GODS sa napokon nazbieralo menej ľudí než na predošlý spolok. Avšak to, že Quorthon pre mnohých z nás nezomrel, bolo vopred jasné. Tím rozumnejším, ktorí sa pri otváracom intre zoskupili pod „stejdžom“, začali zimomriavky nabiehať už pri prvých minútach úvodnej skladby. Vrece s pravou atmosférou sa ale roztrhlo až pri nasledujúcej hitovke „Valhalla“, čo bolo cítiť na návštevníkoch aj servírujúcich kapelníkoch. Album „Hammerheart“ bol celkovo jedným z diel, na ktorých dotyční páni stavali, nejedno srdce však zaplesalo, keď zaznel „A Fine Day To Die“. Tento song bol zároveň jeden z vrcholov celého večera. Na dielo „Blood Fire Death“ sme si zaspomínali aj v samotnom závere pri titulnej vypaľovačke, v rámci ktorej nám bolo umožnené s nostalgickou slzou si odspievať burcujúce chorály.
Zvuk bol viac než slušný, nebol problém rozlíšiť jednotlivé nástroje. Popredné miesto za mikrofónom mal Alan Nemtheanga (PRIMORDIAL), po koncerte mierne kritizovaný za údajné výpadky textu. Jeho oduševnený pódiový prejav, prirodzená gestikulácia a práca s publikom však ukázali silu osobnosti. Čo sa ostatku kapely týka, zostavu tvorili Patrik Lindgren (THYRFING), Blasphemer (ex-MAYHEM, AVA INFERI), Nick Barker (ex-CRADLE OF FILTH, ex-DIMMU BORGIR) a Frode Glesnes (EINHERJER). Táto pätica sa s covermi legendárneho BATHORY popasovala statočne, chýbala tomu však potrebná dávka striekajúcej šťavy, akú sme mohli vidieť pri ich fínskych kolegoch. Dôvodom je zrejme to, že sa nejedná o regulérnu kapelu, ale len tribute, na čo aj sami upozornili. Napriek tomu myšlienka stvoriť na uctenie si pamiatky zosnulej legendy čosi takéto má svoje opodstatnenie i prívržencov, pričom tých istotne nie je málo. A hoci sa páni pobrali z pódia bez väčších ďakovačiek, s atmosférou mohli byť spokojní. Ktovie, či sa po tomto 24-dňovom turné rozhodnú vo svojom bočnom projekte pokračovať.

Nadišiel záver, počas ktorého sa mnohí návštevníci snažili vyfotiť so svojimi vzormi. S tým problém nebol, väčšina z nich sa nehrala na žiadne gigantické hviezdy. Je to pekné, keď si takto vedia nájsť pár minút času pre ľudí.

FOTO: Incipitum.sk