Do Bratislavy si to v rámci turné "Hell Over Europe III" namierila trojica deathmetalových kapiel reprezentujúcich tri rôzne generácie smrtiaceho kovu. Ani utorkový termín neodradil od možnosti pozrieť si túto show množstvo fanúšikov a Metalirium pri tom samozrejme nemohlo chýbať.

Na miesto činu som dobehol akurát na sekundu presne, po kratučkom intre na pódiu začali drtiť Dáni BAEST. Byť prvou kapelou večera je väčšinou nevďačná úloha, no zástupcovia najmladšej metalovej generácie zvolili hneď maximálne nasadenie a na moje prekvapenie sa tomu prizerala už slušne zaplnená hala. Na také veci pravdupovediac nie som v Randale zvyknutý, skôr to býva naopak, takže som sa mohol konečne tešiť na menej komornú atmosféru ako obyčajne. BAEST vznikli v roku 2016 a majú na konte dva dlhotrvajúce albumy, ten posledný "Veneum" vyšiel cca pred mesiacom, takže sa jedná o horúcu novinku priamo z pece.
Sympatickí vlasáči do nás ládovali death metal plný skôr starších osvedčených postupov a jednoduchších riffov, žiadne novátorské myšlienky, no kapele sa predsa len podarilo pridať kus svojho čara. Nebáli sa výrazne spomaliť a hrať sa s rôznymi melódiami, ktorými sa snažili maľovať temnú dusivú asmoféru. Prispel k tomu aj celkom slušný growling speváka Simona, ktorý nevydržal ani chvíľku na jednom mieste a neustále menil pozície na maličkom pódiu. Hneď na začiatku prekvapivo nezvolil prípitok vo vikingštine, ale zaznela skoro slovenská verzia “Nazdraví”. BAEST sa snažili neustálim hecovaním donútiť publikum k nejakej väčšej interakcii, Simon neustále ukazoval známe gesto symbolizujúce circle pit, no Randal reagoval zväčša vlažne. Okrem celkom fajnej svetelnej show moje oči neustále bavil najmä brčkatejší z dvojice gitaristov Lasse, ktorý vkuse robil grimasy a v tomto smere ho predčil už len jeho krajan Pepe z HATESPHERE. Dáni sa rozlúčili skladbou “Crosswhore” ak som dobre rozumel a po nej zožali zaslužený potlesk. Ak máte radi ľahko počúvateľný death metal, určite sa na ich tvorbu mrknite.

Počas pauzy sa za sprievodu elektronickej muziky sfarbovalo pódium do červenej farby, pribudli naň kostričky a škarediaci z obalu posledného albumu ABORTED, ktorý má názov “Terrorvision”. Belgičania si vybrali intro práve z tohto albumu a následne spustili titulnú skladbu. Publikum na nič nečakalo a pod pódiom sa začalo tancovať. Charizmatický spevák Svencho sa spýtal, či sme pripravení na headbang a poďakoval za takú hojnú účasť. Dva mesiace dozadu bola na nich v Randali možno tak polovica ľudí, aj to som asi prehnal. ABORTED mali tak isto pôsobivú svetelnú show podčiarknutú dymovými efektami, ktoré perfektne dolaďovali pekelnú atmosféru. Setlist bol viac-menej podobný ako naposledy, všetko úderné pecky stvorené na dôkladné precvičenie krku a ostatných častí tela. Svencho pomedzi skladby bavil vtipnými hláškami, napríklad jednému divákovi pod pódiom odpovedal: „Nie si moja mama, nehovor mi čo mám robiť“, alebo skonštatoval že je „too retarded“, keď sa pomýlil pri názve skladby. Neskôr uviedol skladbu “Whoremaggedon” v súvislosti s matkou svojho kolegu hrajúceho na gitare.
Okrem vtípkov vypĺňali pauzy medzi skladbami temné zvučky ladené zvyčajne v štýle posledného albumu. Od cca polovice setu sa nejak rozpadol kotol a už sa len headbangovalo s občasnými pokusmi o circle pit, ktoré sa väčšinou nevydarili. Z koncertných zábavičiek sme mali možnosť vidieť jeden úspešný stage dive a jednu menej úspešnú wall of death. Na jednu skladbu prišiel Svenchovi vypomôcť spevák predošlej kapely Simon, jeho growl s k ABORTED perfektne hodil. Nasledovali už len posledné skladby a kapela žial skončila bez prídavku, no naložené sme dostali aj tak poriadne. Práve na vystúpenie Belgičanov som sa tešil najviac, aj keď som ich videl nedávno a bol som s ich setom a prevedením maximálne spokojný. Bubeník Ken opäť so stoickým pokojom predviedol svoje umenie a obaja gitaristi striedavo ukazovali svoju virtuozitu a ťah na bránu, ktorý vás jednoducho núti k neustálemu pohybu.

Počas prestávky už neznela elektronická hudba, ale poriadne vyhúlený old school death, čo ocenilo pár nedočkavcov a pod pódiom sa tancovalo aj bez živej muziky. Síce nerád, ale musím priznať že old-school death nikdy nepatril k mojim oblúbeným žánrom, možno okrem samotných DEATH. Preto som Švédov ENTOMBED vôbec nepoznal, ich tvorba ma absolútne obišla. S napätím som čakal, čo kapela predvedie a čo to vlastne hrajú. Na pódium po dlhšom intre vybehla pätica pánov v rokoch, niektorí už s plešinkami, za to basák s vlasami až po pás. Začali hrať svoj mix Death 'n' Rollu s nie celkom death metalovým zvukom, ktorý bol však dosť ťažkotonážny. Spev bol ešte viac rock 'n' rollovejší a celkový výsledok bol pre mňa dosť rozpačitý. No divákom v Randali bola muzika ENTOMBED A.D. očividne po chuti, súdim podľa kotla, ktorý šiel od začiatku a masy metlujúcich ľudí predo mnou. Spevák L-G Petrov mal tak isto ako Svencho veľmi dobrú náladu a neustále vtipkoval, predniesol prípitok v lámanej slovenčine a taktiež ku koncu setu stihol počas skladby cigaretu - také niečo som už dávno nevidel.
Medzi skladbami sme ešte stihli zakričať a zatlieskať basákovi, ktorý v tento deň oslavoval narodeniny. Spevák Simon z BAEST sa objavil na pódiu už tretíkrát, tentoraz si strihol duet s L-G Petrvom v skladbe “Wolverine Blues”. Ešte som zachytil titulnú skladbu z úplne prvého albumu ENTOMBED - “Left Hand” Path z roku 1990. Z tohto albumu odznela tiež skladba “Revel In Flesh”. Pri tej poslednej ocenila vystúpenie Švédov potleskom celá sála, tí sa rozhodli dať bez odchodu z pódia rovno prídavok. Ešte musím spomenúť, Že ENTOMBED A.D. majú vonku nový album “Bowels Of Earth”, z ktorého zazneli nejaké skladby. Vystúpenie ma nebavilo až tak, ako ABORTED, predsa len sa jedná o odlišnú muziku. No podľa spokojných tvárí ostatných divákov a spomínaného potlesku usudzujem, že fanúšikovia tohto svojského štýlu si prišli na svoje.

Bol som milo prekvapený počtom ľudí, verím, že tento trend bude v Randali len pokračovať. Všetci zúčastnení si mohli užiť tri rôzne death metalové odnože v podaní troch metalových generácií. Väčšinu času som postával niekde okolo stredu haly a zvuk som mal celkom slušný, všetko šlapalo presne ako hodinky, takže ohľadom organizácie nemám čo vytknúť.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FO​TO: Martin Mayer