Organizátori festivalu Hradby Samoty zostavili akciu s názvom "Bratislava Intermezzo", ktorá je výberom toho najlepšieho jeho histórie. Akcia prebehla počas tohto víkendu (12-14.05.2022) v klube Fuga a v A4 – priestore súčasnej kultúry. Pre mňa bola ťažisková časť v A4-rke, ktorá bola viac zameraná na žánre dark ambient a industrial.

Vo štvrtok sa hralo len vo Fuge a program bol zostavený pod záštitou vydavateľstva experimentálnej hudby Urbsounds. Akciu odštartoval DRÉN, čo je noiseový projekt Erika účinkujúceho aj v ANGEL EPILEPSIA a ARABIAN FAMILY PAYBACK. Metalová obec si ho bude pamätať ako bývalého speváka SPERM OF MANKIND. Erik je pravidelným účinkujúcim festivalu a jeho noise sety sú nekompromisné. Neobsahujú nič, čo by vám uľahčilo vstup do jeho sveta hluku. Na môj vkus bol jeho set trocha monotónny a čakal som o trocha viac agresie. Dnes predviedol čistú esenciu noise hudby a dokonca sa nechal ukecať na malý prídavok. Po ňom vystúpil projekt DEAD JANITOR, ktorý tvorí košický hudobník Braňo Findrik. Jeho hudba je postavená na výrazných rytmických základoch, na ktoré vrství rôzne prvky elektroniky či industrialu. Je to experimentálna hudba, ktorá nemá pevne stanovené pravidlá. Na pódiu ho vystriedali RUŽOVÍ KOVBOJI, čo je projekt dvoch hudobníkov pan Ružový a pan Puding. Ich hudba je agresívny mix power elektroniky a harsch vokálov. Toto vystúpenie bolo živelné a nechýbali mu prvky humoru a irónie. Nasledujúci BOLEHLAV priniesol na pódium digital hardcore aj s živou gitarou. Je to moderne znejúca hudba, v ktorej sa spájajú prvky dub-stepu, industrialu a metalu. Na môj vkus bol zvuk gitary trocha utopený pod nánosom elektroniky, no zrejme to bol zámer. Každopádne bol príjemným spestrením a na svoje si prišli fanúšikovia modernejších foriem. Na úplný záver večera vystúpil Matúš Maruška alias MAKATTU. Jeho hudba vychádza z techna, pričom pristupuje k tomuto žánru veľmi minimalisticky. Rytmika si ide celý čas v jednotnej línii a len veľmi jemne sa menia sprievodné zvuky. Vcelku zaujímavý koncept, ktorý je ale určený pre veľmi špecifického poslucháča.

V piatok sa začal program v A4-ke, kde vystúpil poľský gitarista ARTUR RUMINSKI. Toho by ste mohli poznať z jeho pôsobenia v kapelách FURIA, THAW či AARM. Jeho sólová tvorba je však úplne iná ako v spomínaných kapelách. No možno k AARM to bude mať najbližšie. V jeho hudbe nájdete prvky ambientu s jemnou príchuťou drone-u. Je to pomerne pokojná hudba, pri ktorej Artur hrá na gitare. Z jeho vystúpenia som mal dojem, že gro svojej hudby tvorí na mašinkách a gitaru tam má len ako doplnok. Každopádne jeho set bol príjemným štartom večera. Jan Roger Pettersen z nórskeho Trondheimu už roky vystupuje pod projektom  SVARTSINN. Hudbu tvorí viac ako dvadsať rokov a je to pomerne známe meno v rámci žánru. Svoj set podal vo veľmi pokojnej atmosfére a z jeho hudby vyžarovala mystika. Na doladenie atmosféry si pomohol aj videoprojekciou, ktorej dominovali staré čiernobiele filmy. Pravdepodobne išlo o nejaké staré severské horory ešte z nemej éry filmu. Jeho vystúpenie trochu narušil výpadok poistiek, čo sa ale dalo po chvíli do poriadku a Jan mohol pokračovať. Pettersen odohral čistý ambientný set, pri ktorom sa veľmi príjemne relaxuje. Následne sme boli svedkami jedného z najlepších vystúpení celého festivalu. Český projekt SKROL som videl na svojich úplne prvých Hradbách v roku 2011. Hudobný podklad má pod palcom Vladimír Hirsch, ktorého asi netreba vôbec predstavovať. Spolu s ním sa predstavila aj speváčka skupiny Martina Sanollová. Základom ich hudby je prísny mix martialu a industriálnej hudby, ktorý je zafarbený pomerne širokou škálou hlasových techník. Od prísneho recitátu, čudných melodických spevov až po extrémne polohy ženského vokálu. Vzdialene by som jej spev prirovnal k Jarboe prípadne Diamande Galás. Celé ich vystúpenie malo silnú atmosféru a bol to nekompromisný diktát. Už len samotná hudba by úplne stačila, no SKROL pridali aj trochu teatrálnych prvkov so sviečkami. Za mňa top vystúpenie minimálne piatkového programu a možno aj celého festivalu.

Posledným dnešným účinkujúcim interpretom v A4-ke bol francúzky hudobník Gwen Tremorin, ktorý stojí za projektom FLINT GLASS. Vo svojej hudbe umne kombinuje nápaditú rytmiku, industriálny noise a dark ambient. Akoby sa v jeho hudbe spájali dva svety. Na jednej strane dark ambient, ktorý zväčša nemá rytmický podklad a len tak si plynie priestorom. Na druhej strane elegantná elektronická hudba s výraznou rytmikou. Výsledkom je zaujímavá fúzia, ktorú dofarbovala videoprojekcia. Opäť išlo o staré čiernobiele snímky s hororovou tematikou. Po presune do Fugy som sa ocitol po x rokoch na Batcave párty. Ide o nepravidelné hudobné akcie s dlhoročnou tradíciou, ktoré sú venované gotike, post-punku, ebm a darkwave. Po nich som si pozrel časť vystúpenia COMPUTERBOY, čo je projekt spadajúci pod kolektív DJ-ov Nightcall. K tomu sa veľmi neviem vyjadriť, keďže to nie je úplne moja parketa. Zvyšok večera som strávil viac na terase ako v útrobách klubu.

Sobotný program odštartovali domáci PHRAGMENTS, čo je dark ambientný projekt Mateja Gyárfáša. Zo slnečnej terasy A4-ky sme sa behom pár sekúnd premiestnili do podzemia klubu, kde vládla temná ponurá atmosféra. Na pomoc si Matej zobral kolegu Nenada Brankoviča z formácií METROM, BRADA či ATRANENIA. Toto spojenie nie je ničím neobvyklým, o čom sme sa naposledy mohli presvedčiť na filmovom festivale SCANDI. Ich set postavili na posledných nahrávkach "Anthems Of Solitude" a "All Towers Must Fall". PHRAGMENTS produkujú tradičný dark ambient, ktorý vás prenesie do abstraktného vesmíru. Neviem ako vám, ale mne sa pri tejto hudbe skvele relaxuje. A keďže nemali žiadnu videoprojekciu, pohodlne som sa usadil, zavrel oči a uletel som niekam preč. Program pokračoval úplnou zmenou žánru, ktorú nám priniesli poľskí BÖN. Súčasťou každých hradieb býva minimálne jedna kapela, ktorá produkuje rituálnu hudbu čerpajúcu zväčša z východných starých kultúr. Na pódiu sa ocitla trojica hudobníkov, vonné tyčinky, kopec sviečok, lebky, množstvo čudesných nástrojov ako tibetské misy, gongy, píšťaly, rôzne perkusie, bubny, flauta a sitár. K tomu si pridajte hrdelné spevy a exotickú vôňu zabudnutých kultúr. BÖN priniesli na festival jedinečnú atmosféru aj vďaka výkonu speváčky, ktorá čarovala svojím výnimočným hlasom.

Niečo podobné možno povedať aj o speváčke Kumo No Kanata, ktorá vystupuje pod pseudonynom JIKU777. Jej hudba kombinuje industriálne rytmy, extrémny noise a harsch vokály. Tento set bol intenzívny a poriadne hlučný, pričom si vykričala celú svoju dušu. Mimochodom s tými jej menami je to trochu mätúce, pretože na hradbách 2018 vystupovala ako Maria Jiku. A pod týmto menom nájdete väčšinu jej  hudobnej produkcie, ak by vás to zaujímalo. Za menom EMPUSAE sa ukrýva belgický ambientný experimentátor Nicolas Van Meirhaeghe. Jeho hudba je naozaj čarovná a má silne soundtrackový charakter. Dotvárajú ju nemenej pôsobivé animácie, ktoré akoby nepochádzali z tohto sveta. Je to organický ambient kombinujúci zvuky z vesmíru, miest ale aj pralesov. Spočiatku mala jeho asistentka problémy so zobrazením videoprojekcie, no následne to s chladnou hlavou vyriešila. Hudba EMPUSAE pracuje s čistými zvukovými linkami a pomerne jasne čitateľným obsahom. Tento set patril k tomu najlepšiemu, čo som dnes v A4 počul.

Posledným vystupujúcim v tomto klube bol Jouni Havukainen, ktorý dlhé roky tvorí hudbu pod značkou IN SLAUGHTER NATIVES. Je to jedno z najvýraznejších mien švédskeho kultového vydavateľstva Cold Meat Industry, ktoré ale už dlhé roky nefunguje. Projekt odštartoval už v roku 1985 a Jouni je jeden z pionierov symfonicko-industriálnej hudby. Jeho aktuálna tvorba sa mierne odkláňa od symfonického vyznenia a skôr smeruje k martialu. Každopádne si zachováva ambientnú ponurosť a industriálnu razanciu. IN SLAUGHTER NATIVES nás opäť vtiahli do veľmi temného sveta, kde sa nie každý cíti komfortne. V mojom prípade to bol ale presný opak. Program sa v A4-ke trocha natiahol a keď som dorazil do Fugy už vystupoval na pódiu PREDSKOKAN OTROK. Tento projekt Mira Tótha má experimentálny charakter a spája v ňom prvky IDM a techna. Program pokračoval vo Fuge ešte vystúpeniami BARTEK a ZAJO & SHUTCOO.

Bratislavské Intermezzo prinieslo do hlavného mesta silnú zostavu umelcov, ktorí nás previedli hudobným svetom dark ambientu, industrialu, noise, hardcore techna, rhythmic noise a ďalších žánrov. Veľká vďaka organizátorom festivalu, že do nášho regiónu už viac než desať rokov prinášajú túto jedinečnú hudbu. A nezabudnite že Hradby Samoty sa v lete vracajú do Jelšavy, čo sľubuje jedinečný zážitok.