Anglická heavymetalová legenda IRON MAIDEN je konečne späť na cestách! Čakanie na jej návrat síce trvalo o čosi dlhšie a pražský koncert sa podarilo zrealizovať až na tretí pokus. Pokračovanie turné "Legacy Of The Beast" sa tentokrát uskutočnilo na futbalovom štadióne Slavie.

Počasie v ten pondelok bolo dosť premenlivé a kto dorazil k bránam už na otvorenie, určite zmokol. Na začiatok programu bolo potrebné „prelúskať“ sa cez dve predkapely. Úvod v podobe Nemcov LORD OF THE LOST sľuboval pokus o spojenie metalu s gitarovou gotikou. Kapela sa snažila, výsledok však príliš neohúril a žiaľ, po hudobnej i vizuálnej stránke priniesol len kópiu známejších DEATHSTARS.

To druhý support dňa, austrálski AIRBOURNE, sú už skúsení borci a jedni zo súčasných predstaviteľov klasického hard rocku, často pasovaní za pokračovateľov AC/DC. Prítomní fanúšikovia boli výrazne spokojnejší, no ja som si z predvedenej show odniesol len stokrát obohrané motívy, a stále ďalšie neoriginálne variácie na hudbu ich slávnych rodákov.

You'll take my Life but I'll take yours too

Publikum s napätím očakávalo návrat nestarnúcich heavymetalových veľmajstrov z Londýna a dočkalo sa.
IRON MAIDEN na seba nenechali dlho čakať; krátko od 20:05 zaznel z reproduktorov "Doctor Doctor", následne sa všetkých šesť členov postupne prirútilo na pódium a spustilo titulnú skladbu z novej dosky "Senjutsu".

„Scream for me, Prague!“ - spevák Bruce Dickinson bol opäť najväčším lákadlom pre fanúšikov. A tento frontman vie, ako si ich omotať okolo prsta. Dnes sa vytasil len s jedným dlhším príhovorom, sústredil sa predovšetkým na spev a je až neuveriteľné, čo dokáže uspievať vo veku 63 rokov. Zároveň sa ukázal ako schopný herec, došlo i na väčšie množstvo prevlekov a tak sa nám v "The Clansman" predstavil s mečom v ruke, počas "The Trooper" si zabojoval s gigantickým Eddiem a stihol aj zamávať českou vlajkou. Na ďalšie kúsky dorazil v dlhom čiernom rúchu, na "Fear Of The Dark" dokonca v klobúku a s lucernou, a počas "Hallowed Be Thy Name" sa ocitol za provizornými mrežami. Jedným z vrcholov bol "Flight Of Icarus", kedy mal k rukám pripevnené plameňomety, z ktorých si schuti „zastrieľal“.

Vo vynikajúcom svetle sa ukázali prakticky všetci hráči „Železnej panny“. Traja gitaristi strúhali sóla ako z veľkej knihy - Dave Murray so svojim typickým úsmevom, Adrian Smith zas úporne sústredený a Janick Gers to všetko okorenil svojimi povestnými parádičkami (vyhadzovanie gitary do vzduchu a pod.). Lodivod Steve Harris ich na base s radosťou podporoval a pritom si pospevoval texty väčšiny piesní. Nicko McBrain bol za hradbou bicích viac-menej schovaný, ale jeho presná hrá potvrdila, že aj u neho je všetko OK. Súhra týchto matadorov je aj po rokoch famózna a nezaznamenal som ani len drobné zaváhania. Svoju hru si naplno užili spoločne s fanúšikmi, ktorí schuti spievali mohutné chorály a väčšinu refrénov. Nechýbali rôzne srandičky a samozrejme ani Eddie, ktorý sa na pódiu objavil hneď niekoľkokrát. S výkonom kapely nekorešpondoval jedine zvuk. Ten sa v útrobách štadióna dosť podivne odrážal a zďaleka nebol dokonalý, napriek tomu neubral na celkovom dojme.

Pristavme sa ešte pri setliste, ktorý mal byť prehliadkou toho najlepšieho z tvorby IRON MAIDEN. Na úvodný trojblok v znamení novinky "Senjutsu" publikum reagovalo spočiatku vlažnejšie; zaujala hlavne klipovka "The Writing On The Wall". Nasledovala prestavba pódia, po ktorej sa páni sústredili už výlučne na staršiu tvorbu. Oproti roku 2018 vyškrtli niekoľko piesní, na moju radosť však pridali "Blood Brothers", ktorá bola jedným z mnohých vrcholov večera. Nechýbali zásadné hity a notoricky známe songy ako "Fear Of The Dark", "Run To The Hills" či "The Number Of The Beast". Veľkú radosť mi urobili emotívna "Hallowed Be Thy Name" i opomínaná "Flight Of Icarus". Iných zas potešil "The Trooper" či eponymná "Iron Maiden". Z menej známych kúskov spomeňme epickú "Revelations", ukrutne dlhú "Sign Of The Cross" (aj s potemnelou strednou časťou) a v prídavkoch zostal čas i na ďalšiu koncertnú tutovku "The Clansman".

S jednotlivými skladbami súviseli aj tematické motívy objavujúce sa na scéne. Tých bolo tiež pekné množstvo a okrem klasických obrázkov na veľkých plátnach zaujala napríklad postava diabla s rohami, ktorá sa tentokrát objavila pri "Iron Maiden". Z vizuálneho hľadiska to bola naozaj pastva pre oči!
Znamenite vyskladaná kolekcia piesní odsýpala jedna radosť, ledva stihlo zapadnúť slnko a je za nami prvá séria prídavkov… Už to vyzeralo na úplný koniec, no napokon zaznel z reproduktorov naliehavý Churchillov prejav, po ktorom sa k nám MAIDEN vrátili za tónov "Aces High". Spoločnosť im robilo mierne sa pohupujúce lietadlo, ktoré zostalo na scéne ešte dobrých pár minút po definitívnom odchode kapely do zákulisia.

Sečteno a podtrženo: Vidieť naživo IRON MAIDEN je vždy unikátny zážitok a inak tomu nebolo ani dnes. Po koncerte sa dokonca objavili názory, že to bude jeden z ich najpamätnejších výkonov v našich končinách. Budem sa opakovať, ale energia, akou sa títo kultoví muzikanti prezentujú aj po vyše 45 rokoch kariéry, je obdivuhodná, a som si istý, že Harris a spol. sa do dôchodku zďaleka nechystajú. Hravo strčia do vrecka akúkoľvek mladú kapelu, vďaka moderným technológiam posúvajú hranice možností, čím všetkým by mohli okoreniť svoje vystúpenia, a zároveň pokračujú v ich teatralizovaní. Toto všetko im vychádza a dnešný koncert znovu potvrdil ich status legendy. Pozrieť si ho prišiel takmer plný Sinobo Stadium, čo v prepočte znamená približne 30 tisíc fanúšikov.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre LiveNation CZ.

VIDEO: fanúšikovské