Spoločné turné dvoch co-headlinerov, švédskej legendy KATATONIA a islandskej stálice SÓLSTAFIR, sa javilo byť najlepším možným koncertným štartom roku 2023. Už ani nerátam, koľkokrát musela byť táto udalosť odložená. Ale to, že pražská zastávka nakoniec pripadla na sobotu, bolo vskutku potešujúce.

Organizátori len pár dní pred konaním akcie ohlásili „vyprodáno“ a tak nás po príchode do klubu Roxy vítala početná masa ľudí. Kým sme vystáli fronty na nutnosti typu bar + šatňa, predkapela menom SOM už mala odohraných niekoľko skladieb. Americká formácia sa behom zostávajúcich minút ukázala v nádejnom svetle. Ich produkcia na pomedzí post-metalu a shoegaze mi trochu pripomínala spriaznený ALCEST, hlavne zasnenými vysokými vokálmi. Hudobne sa nikto nikam neponáhľal, zvuk bol dostatočne solídny a bolo vidieť i počuť, že kapelu tvoria skúsení harcovníci. Potešujúci úvod!

S očakávaným príchodom SÓLSTAFIR bola sála klubu mohutne zaplnená, a to sa islandskí post-metaloví kovboji dovalili na pódium už krátko pred 19-tou hodinou. Páni sa do Prahy vrátili po takmer štyroch rokoch, tentokrát v klasickej štvorčlennej zostave bez hostí. Aðalbjörn Tryggvason sa ako správny frontman venoval rovnako gitare i vokálom. Popri tom sa nám prihováral veľmi stručne, väčšinou len gestikuloval smerom k fanúšikom. Verný kolega Sæþór M. Sæþórsson obstaral doprovody i väčšinu sól, počas piesne "Rökkur" sa tiež odhodlal na decentný spev. Svavar Austman s neprehliadnuteľnými copíkmi prepletá prstami na štyroch hrubých strunách a rytmickú zložku zozadu kontroluje jediný krátkovlasý člen zostavy, bubeník Hallgrímur Jón Hallgrímsson.
 

Islanďania na turné "Twilight Burials" zvolili vhodne namiešaný a pomerne vyvážený setlist, v ktorom pripomenuli všetky svoje tváre. Pritom však mierne prevažovali tvrdšie motívy. Jedinou ukážkou z dva roky starej „novinky“ bol spomínaný "Rökkur". Z klasickej tvorby spomeňme "Köld", vďaka mohutnému zvuku vynikla aj "Ótta". Odpočinkové post-rockové momenty reprezentoval napríklad úvodný song "Náttmál". Buďte bez obáv, nechýbala ani povinná smršť emócií "Fjara", a na úplný záver ďalšia koncertná tutovka "Goddess of The Ages", ktorá postupne vygradovala do veľkolepého finále. Účinná, dychberúca show, ktorou SÓLSTAFIR nastavili latku večera hodne vysoko!

Ale aj švédska melancholická stálica KATATONIA sa tento rok zaskvela. Ako počas vystúpenia pripomenul frontman Jonas Renkse, ich nový album "Sky Void of Stars" vyšiel len pred týždňom. O jeho kvalite mohol presvedčiť už úvodný dvojblok v podobe "Austerity" a "Colossal Shade". Avšak vrchol novinky nastal až s príchodom klipovky "Birds", ktorá naživo fungovala perfektne.
„Sorrow will find you…“ — Zo staršej tvorby švédskych náladotvorcov sme dostali rozumný prierez od roku 2003 po súčasnosť, čo zrejme každému nevyhovovalo. Stálych fanúšikov určite nesklamali prepracované motívy v "Behind The Blood" či "Forsaker", nádejeplné momenty v "Lethean", nemenej silná bola i zádumčivá balada "Old Heart Falls". "The Great Cold Distance" zastupovali "Deliberation", "My Twin", v rámci prídavkov aj "July", a už tradične sa jednalo o vrcholy večera. Koncert rýchlo odsýpal, záver obstarala ďalšia obľúbená pecka "Evidence", ktorá zároveň znamenala možno až príliš rýchly koniec.
 

Zvuk bol spočiatku dosť „bordel“ a gitary pomerne nevýrazné, čo mrzelo najmä pri sólach. Trvalo pekných pár songov, kým sa ako-tak zrovnal. Inštrumentálne výkony nemá zmysel hlbšie rozoberať, „Katatonici“ sú skúsení hudobníci a všetko podali s patričnou profesionalitou, ako aj typicky melancholickou noblesou. Väčšinu gitarových sól obstaral Roger Öjersson, ktorého vkusne dopĺňal Nico Elgstrand. Ten je pritom len dočasnou náhradou za Andersa Nyström, ktorý sa turné nemohol zúčastniť. Jonas Renkse (tradične s vlasmi prehodenými cez tvár) bol celkom zhovorčivý a spieval vskutku lahodne. V refrénoch ho často dopĺňal Roger, no hlavne diváci – mnohí z nich poznali celé texty a celkovo boli dnes nesmierne vrúcni.

Sečteno a podtrženo:
Po koncerte som sa stretol s nadšenými reakciami prevažne na vystúpenie SÓLSTAFIR. To ale neznamená, že by ich švédski kolegovia sklamali. Obaja co-headlineri ponúkli odlišný pohľad na atmosférický metal i rock – výsledkom boli zhudobnené emócie a príjemný, takmer až fenomenálny večer. Pripomeňme, že dnešná udalosť bola vypredaná, v sále klubu Roxy sa tak tiesnilo približne 900 platiacich divákov.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Aleš "Enochian" Komárek