Partička muzikantov z nórskeho Stavangeru si žije svoj "americký sen", ktorý si vydreli nekompromisným postojom k hudbe, ktorú produkujú. Doprevádzať na turné takú kapelu, akou je METALLICA, je sen množstva muzikantov na svete. KVELERTAK to dokázali a dnešný koncert ukázal, že si to rozhodne zaslúžia.

Akciu odštartovala pomerne neznáma formácia SIBIIR pochádzajúca z nórskeho Osla. Kapela vznikla len v roku 2014 a pred dvoma rokmi vydala svoj rovnomenný debutový album. V ich hudbe možno vystopovať prvky black metalu, thrashu ako aj hard coru. Ich skladby sú o niečo temnejšie a nie sú až také priamočiare ako u KVELERTAK. Bez vyzvania odpálili svoj set skladbou "Erase & Adept" a poriadne sa opreli do svojich nástrojov. Žiaľ v klube sa nachádzalo ešte pomerne málo návštevníkov a aj tí čo tu boli, postávali v bezpečnej vzdialenosti od pódia. Kapela ešte viac pridala na dynamike a skladbou "Bekmörke" opätovne zaútočila na bratislavské publikum. To však ostalo chladné ako psí čumák, z čoho bola celá kapela dosť sklamaná. Napriek tomu sa nevzdali a hrnuli svoju muziku do súsošia fanúšikov a podľa mňa im to hralo výborne. Je pravda, že ich muzika nie je tak chytľavá, no svoje kvality rozhodne má. Viem si ich na živo predstaviť v takej Fuge, kde by s poriadnou podporou fanúšikov ešte vyšperkovali svoj set. Každopádne skladby z ich rovnomenného debutu vám vrele odporúčam a verím, že o tejto formácii ešte budeme počuť. Na rozdiel od chladného publika sa dnes uviedli vo veľmi dobrom svetle.  

Po krátkej pauze spustili svoj set karpatskí draci ČAD. Čerství víťazi Radio_Head awards, ktorí túto cenu získali za skvelú dosku "Bastard", dnes vystúpili po dlhej dobe v plnej sile. Aktuálne skupina vystupuje s čerstvou posilou Hulom, ktorého mnohí poznáte z kapiel ako TESTIMONY, LVMEN, ŠVABLAST, DAVOVÁ PSYCHÓZA či ROMANES. Aj keď kapela dnes podala dobrý výkon, mal som pocit, že sa im trocha ťažšie rozbiehalo. Valér s Hulom chrlili plamene od začiatku naplno, len Pišta Vandal mi spočiatku prišiel trochu mimo prevádzkovej teploty. Spieval a hral síce s nasadením, ale niečo tomu chýbalo. Aj jeho Gibsona respektíve aparát cez ktorý hral vydávali zvuky, ktoré zjavne neboli plánované. Našťastie sa to dialo hlavne medzi skladbami, takže to až tak nerušilo ich vystúpenie. Asi tak v polke koncertu sa však Pišta dostal do varu, naplno roztiahol svoje krídla a to bol ČAD, aký mám rád. Nové skladby skvele zapadli medzi staršie kusy a niektoré dokonca dominovali celému setlistu. Silu nového materiálu najlepšie reprezentovali piesne ako "Močiar", "Zlo som ja", "Zlá burina","Satani" či "Frustrovaný, dojebaný a nasratý". Pišta tradične bavil publikum svojimi príhovormi ale hlavne pod pódiom to už konečne vyzeralo ako na metalovom koncerte. Vrcholný okamžik koncertu prišiel so skladbou "Démon samoty", ktorá je u mňa top skladba tejto formácie. Už pri úvodnom gitarovom riffe mi behali po chrbte zimomriavky, k tomu geniálny text s naliehavým vokálom, no proste masaker. Napriek tomu, že som kapelu videl naživo nespočetný krát, sledovať a počúvať Valéra Tornáda za bicími je zakaždým neskutočný zážitok. Každopádne pochvalu si zaslúži celá kapela.

KVELERTAK som doteraz videl hrať len na festivale a to s pomerne krátkym setom. Bol som presvedčený, že v klube to bude mať raz také grády a nemýlil som sa. Úvod koncertu prebehol podľa osvedčeného scenára. Za zvukov jedného z najväčších hitov skupiny "Åpenbaring" vyšla celá skupina na pódium, no pohľady celého klubu patrili len spevákovi, ktorý mal na hlave nasadenú vypchatú sovu. Jej svietiace oči fungovali ako magnety a nešlo od nich odtrhnúť zrak. Ten pohľad je fakt magický. Po pár slohách sa nám Erlend ukázal v civilnej podobe a už počas tejto skladby to pod pódiom poriadne vrelo. Aby atmosféra neopadla skupina zaradila ďalšie dva smrtelné údery v podobe piesní "Bruane Brenn" a " Mjød". Celá kapela pobehovala neustále po pódiu, metali hlavami a popri tom nám servírovali ten najštipľavejší guľaš uvarený z rock´n´rollovej špiny, black metalového korenia a šťavnatého rockového mäsa. Na všetko dohliadali pokojné sovy, ktoré sa usadili na Orange aparatúre skupiny. Atmosféra koncertu bola elektrizujúca a samotná kapela bola zjavne prekvapená z toho, akú má na Slovensku silnú podporu. Spevák Erlend pôsobil ako Viking utrhnutý z reťaze, pľul okolo seba, metal vlasami, kopal a popri tom si išiel hlasivky vykričať. Zavítal aj medzi nás do fotopitu aby bol k fanúšikom čo najbližšie. Neskôr sa hodil aj do davu, ktorý ho ochotne na rukách previedol po klube. Rád by som spomedzi celej skupiny ešte vyzdvihol gitaristu Bjarte Lunde Rollanda, ktorý celý koncert odohral len prstami bez pomoci trsátka. Klobúk dole. Čo sa týka setlistu, plus-mínus odohrali z každého albumu približne rovnaký počet piesní. Nemám nič proti ich poslednému albumu "Nattesferd", no najviac ma potešili piesne z ich prvých dvoch platní. Medzi mojich favoritov večera (okrem už spomenutých) patrili hity ako  "Ulvetid", "Offernatt", "Ordsmedar av Rang" či "Månelyst". Z posledného albumu urobila na mňa asi najväčši dojem pieseň "1985", ktorá má geniálny gitarový riff v štýle VAN HALEN. Celý koncert vyvrcholil megahitom "Kvelertak", ktorým by roztancovali aj cintorín plný mŕtvol. Nič lepšie na záver koncertu ani nemohli zaradiť.

KVELERTAK prišli do Bratislavy, zožrali tonu pirohov, rozsekali MMC a zamávali nám obrovskou zástavou na znak ich víťazstva. Do svojho denníka si môžu zapísať ďalšiu krajinu, ktorú hneď na prvý krát dobili svojou originálnou a energickou hudbou.

Za akreditáciu a zorganizovanie tejto akcie ďakujeme agentúre "Gentle Groove Production".