Nórska prog-metalová skupina LEPROUS aktuálne promuje svoj siedmy album "Aphelion", ktorý vydali pred dvoma rokmi. Na svoje turné zvyknú brávať zaujímavých predskokanov, ktorí sa tak môžu lepšie zviditeľniť. Tentoraz to boli britskí MONUMENTS a Severania KALANDRA. Dva dni dozadu sa im cestou do Budapešti pokazil autobus a KALANDRA musela vynechať svoj set. Som rád, že sa nič podobné nezopakovalo a túto zaujímavú formáciu sme si mohli vychutnať na pôde MMC klubu. 

KALANDRA je skupina zložená zo švédskych a nórskych muzikantov, ktorí sa nechali inšpirovať pôvodnou severskou hudbou. Tú miešajú s alternatívnym rockom, ktorý je v ich hudbe dominantný. Najvýraznejším prvkom ich hudby je hlas  Katrine Stenbekk, ktorá ukrýva v hrdle poklad. Jej hlas má príjemné sfarbenie a zároveň dokonale intonuje. Počas celého vystúpenia som nezachytil ani jeden falošný tón a celkovo bola skupina skvele zohratá. Napriek tomu, že ich tvorbu nepoznám, ich hudba ma zaujala na prvé počutie. Na jednoduchých základoch vedia vystavať atmosferické plochy, ktoré nakopáva anjelsky hlas Katrine. Jej prejav mi pripomína Susanne Sundfør, ktorú považujem za jednu z najlepších speváčok súčasnosti.
 

Hudobne však KALANDRA produkuje rockovú muziku, ktorá má viacero podôb. Od precítených jemných balád ako "Borders" či "Virkelighetens Etterklang" až po alternatívne piesne ako "Naive" "Slow motion" či "Ensom". Pre doplnenie informácií by som rád uviedol, že Katrine je aj občasnou členkou skupiny WARDRUNA. Štvorica hudobníkov Jogeir Daae Mæland, Katrine Stenbekk, Florian Döderlein Winter a Oskar Johnsen Rydh vo mne zanechala veľmi dobrý dojem. Dnešným vystúpením si ma  získali a do budúcna ich budem určite sledovať.

Nasledujúci MONUMENTS to mali o to ťažšie. Táto britská kapela hrá moderný progresívny metal s miernym príklonom k metalcoru a djentu. Je to proste technická metalová moderna s prevažne čistým vokálom amerického speváka Andyho Cizeka. Tento štýl hudby som ale nikdy nevyhľadával a ide úplne mimo mňa. Na druhej strane ich vystúpenie malo dynamiku a energiu. Okrem toho v skupine pôsobí gitarista John Browne, ktorý je známy svojou aktivitou na youtube kanáloch. Tam testuje aparáty, efekty a nástroje, ktoré aj podrobne komentuje a hodnotí. Na moje prekvapenie bol zvuk jeho gitary miestami trochu horšie rozpoznateľný, čo samozrejme mohol byť zámer. A keď som si vypočul ich štúdiové nahrávky, tak sa mi to potvrdilo.
 

Ich hudobný prejav mi najviac imponoval v tých najtvrdších momentoch. Tam sa aj výrazne prejavili zručnosti Browneho, ktorý vie rezať do živého. V melodických refrénoch mi ich hudba ale skĺzavala do šedého priemeru, ktorý dnes predvádza množstvo súčasných kapiel. Vo výsledku však hodnotím ich vystúpenie ako zaujímavú ukážku moderného metalu, v ktorom človek môže nájsť pôsobivé momenty. Zo setlistu by som vypichol skladby "The Cimmerian" a "Cardinal Red".

Nórski LEPROUS sa za dvadsať rokov vypracovali na uznávanú prog-metalovú kapelu, v ktorej pôsobia geniálni hudobníci. Postupom času ich hudba nasáva čoraz viac nemetalových prvkov, ktoré ich posúvajú vpred. Ich posledný album je v podstate už prog-rocková nahrávka plná nečakaných žánrových momentov. Keď ho počúvam, je to veľké dobrodružstvo a zároveň prototyp progresívnej hudby. To samozrejme zahŕňa aj fakt, že ich hudba sa vyvíja iným smerom, ako sú vaše očakávania. Bez mučenia priznám, že mám radšej ich staršie albumy ako "Coal" alebo "The Congregation". No uznávam, že nové veci sú nápadité a veľmi kreatívne.
A koncert začali presne takou skladbou "Have You Ever?", ktorá otvára ich posledný album. V nej sa odohráva také množstvo vecí, že to nemá význam opisovať. Veľmi zvláštna zmes žánrov prepojená do nečakaného výsledku. Následne skupina umne miešala novšiu tvorbu s tou staršou, čo bola dobrá stratégia udržať fanúšikov v strehu. Z novšej tvorby by som rád vyzdvihol dve skladby. V prvom rade je to pieseň "Alleviate", ktorej refrén snáď nemôže znieť popovejšie. V podobnom duchu sa niesla aj balada "Castaway Angels", ktorú venovali našim ukrajinským susedom. Toto je ukážka ich skladateľských zručností a talentu vystavať chytľavé a zároveň svojské kompozície. Čím som starší, tak mám k týmto jemným a precíteným skladbám hlbší vzťah.
 

Asi ťažko by sme si predstavili ich koncert bez hitov ako "Slave", "The Price " či "From the Flame". Sú to rokmi osvedčené hity, ktoré nestrácajú na svojej atraktivite. Asi v polovici vystúpenia nechali LEPROUS obecenstvo, aby si sami vybrali nasledujúcu skladbu. Na moje počudovanie sme si z piatich možností vybrali staručkú "Forced Entry" z dvojky "Bilateral". Ja osobne by som možno viac privítal "Third Law" alebo "The Cloak". Na druhej strane sme si vypočuli desaťminutovú psychedéliu, ktorá reprezentuje začiatky kapely. Na úplný záver odohrali energickú  pieseň "The Sky Is Red".
Je obdivuhodné, že formácia pravidelne obmieňa setlisty a kombinuje ich z približne tridsiatich piesní. Rozmýšľam, či mám opisovať zručnosti týchto muzikantov. Podľa mňa je to zbytočné. Kto ich pozná a videl ich koncerty, vie, akým talentom disponujú. Kto ich naživo nevidel, nech to čo najskôr napraví. Pre úplnosť dodám, že na toto turné si opäť pozvali aj violončelistu Raphael Weinroth-Browneho, ktorý nie je ich stálym členom.

Na záver ešte jeden postreh. Veľkosť kapely sa nemeria len vysokými ziskami a vypredanými vystúpeniami. Samotní LEPROUS začínali v malých kluboch, ale postupne sa prepracovali na vyššiu úroveň. A pomohli im pri tom aj známejší kolegovia hudobníci, ako napríklad Vegard Sverre Tveitan alias IHSAHN. V posledných rokoch sami prebrali túto pochodeň a pomáhajú neznámym skupinám, ktoré si berú na turné a dávajú im priestor. Pre nás je to  príležitosť spoznať nové talenty. Ja osobne som vďaka ich vystúpeniam spoznal zaujímavé mená ako BLINDEAD, AGENT FRESCO, PORT NOIR či už spomínaných KALANDRA. Aj preto sú LEPROUS pre mňa veľkou kapelou.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.