Nórski progresívni melancholici LEPROUS nás minulý rok potešili svojim piatym albumom "Malina". Jeho prezentácia v pražskom Rock Café vtedy dopadla na výbornú, takže keď kapela oznámila druhú časť európskeho turné, bola by škoda si ich klubovú show nezopakovať. Tentokrát som sa vybral do Brna, kde bol za miesto činu zvolený klub Melodka.

Otváracím aktom večera bola nórska progrocková formácia 22. Páni vo svojej hudbe spájajú rockovú majestátnosť MUSE a progresívny metal nie vzdialený práve LEPROUS. Na mladú kapelu predviedli celkom slušný výkon, no na rozdiel od svojich vzorov ich tvorbe ešte chýba jasný smer, ťah na bránu a vystúpeniu väčšia suverénnosť. Napriek tomu išlo o mimoriadne živé prevedenie plné energie. Cítim u nich nesporné kvality, nepopierateľný potenciál a skladby ako "Plastik", či "Power Is So Yesterday" určite neurazili.

Islandská nádej AGENT FRESCO podporila svojich nórskych kolegov už pred rokom, príjemné chvíle sme teda čakali aj dnes. Islanďania opäť vytasili svoje hlavné tromfy a ponúkli prešpekulovanú zmes math rocku s príchuťou djentu a občasnými odbočkami k metalu. Najviac pozornosti pútal spevák Arnór Dan Arnarson, ktorý svojim čistým hlasom skĺzal až do popu, no o to väčšie prekvapenie pripravil s občasným jedovatým screamom. A ako správny frontman udržoval pozornosť fanúšikov v predných radách. Nečakane dobre zapôsobili klávesy, ktoré na pár momentov obstaral gitarista Þórarinn Guðnason. Dnes to inak bolo o čosi mäkšie než minule, ale i tak konštatujem príjemných a celkom energických 50 minút, v ktorých AGENT FRESCO presvedčili. Zo setlistu spomeniem napr. "Wait For Me", "Eyes Of A Cloud Catcher", či "Dark Water" a došlo aj na pár noviniek z pripravovanej dosky.

A napokon sa konečne predstavili očakávaní miláčikovia metalového i rockového publika, nórski náladotvorcovia LEPROUS. Ešte než Einar a spol. vyšli na scénu, pôdu im pripravil talentovaný violončelista Raph Weinroth-Browne, ktorého sláčikové etudy obstarali vkusnú, akurát trochu pridlhú predohru pred samotným headlinerom. Tento mladík sa následne z pódia neporúčal, ale svojou hrou doprevádzal kapelu prakticky po celý koncert, ba dokonca aj v medzihrách.

LEPROUS odštartovali svoju show rovnako ako na aktuálnom albume, skladbou "Bonneville". Publikum sa na Nórov dobre pripravilo a od úvodu bolo počuť, že verní fanúšikovia majú všetky podstatné melódie i texty napočúvané. Hlavný spevák, klávesák a líder kapely v jednej osobe, neprepočuteľný Einar Solberg, vo svojom prejave využíva rôzne vokálne citoslovcia a hlasové kvality potvrdil hneď v prvom bloku starších skladieb. Jeho výšky v "Third Law" ma totálne odzbrojili a nemenej silne zapôsobila aj "Mb. Indifferentia". Einarov vokál je proste úžasný, famózny, jedinečný, variabilný a po väčšinu koncertu znel takmer ako z CD-čka. Ihsahnov švagor sa okrem čistých spevov odhodlal i na pár tvrdších (možno nie extrémnych, no predsa „harsh“) vokálov a na starosti mal samozrejme klávesy, resp. syntezátor. Tie mu dnes pripravili krušné chvíle, keď následnom extrémneho tepla a doslova „prepotenia“ vypovedali službu. Nasledovalo niekoľko minút čakania, kým technici zachránili situáciu výmenou nástroja.
S úmornou teplotou a dusnom bojovali všetci členovia zoskupenia, ale tak basák Simen Børven, ako aj talentovaný bubeník Baard Kolstad a gitaristi Tor Oddmund s Robinom Ognedalom tieto neľahké podmienky zvládli so cťou.

LEPROUS nás postupne previedli povinnou prechádzkou po aktuálnej doske "Malina", z ktorej zaznelo päť ukážok (spomeňme najmä klipovky "Stuck", "Illuminate" a záverečný "From The Flame", ktorý patril medzi vrcholy večera). Pomedzi to nám naservírali niekoľko favoritov zo staršej tvorby, napr. "Chronic", či "The Price". A že im pomalšie tempá a melancholické nálady sedia, sme sa presvedčili pri "Slave". Zaznel dokonca aj jeden cover - páni sa zhostili pre mňa neznámeho hitu "Angel" od anglickej legendy MASSIVE ATTACK. Po poslednej avizovanej skladbe sa už žiaden prídavok nekonal, hoci fanúšikovia si mohutne pýtali „one more song“. Fakt, že sa Nóri na stejdž nevrátili a svoj set okresali o minimálne 10 minút, si možno vysvetliť snáď len obrovským vyčerpaním zo spomínaného tepla a ťažko dýchateľného vzduchu.

Znamenito vyskladané riffy a sekačky, nápadité i inovatívne motívy, prepracované a pritom chytľavé hudobné postupy, striedanie energických pasáží s pokojnými, občas až nečakaná, ale vždy presvedčivá gradácia skladieb a celkovo strhujúca atmosféra - to boli hlavné atribúty koncertu týchto, stále ešte mladíkov, ktorí sa pomaly stávajú lídrami súčasnej vlny moderného progressive metalu/rocku. LEPROUS dnes opäť jasne dominovali, mali vynikajúci zvuk a hoci toto nebol najlepší koncert, aký som od nich zažil, aj tak si zaslúžia absolutórium.
Sála klubu bola mimoriadne plná, ale to sa dalo čakať. Melodka je menšia než napr. bratislavský MMC, kde sa Nóri predstavili deň predtým. A práve tam si na nich so svojim objektívom posvietil kolega Martin Mayer.

Za udelenie akreditácií ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Martin Mayer (fotené v Bratislave)