Aby tých festivalov nebolo málo, necelý týždeň po Brutal Assaulte sme sa po prvýkrát vybrali aj do moravského Hodonína, čo je len na skok od našich hraníc. Konal sa tu druhý ročník prevažne melodicky zameraného festu Made Of Metal.

PIATOK:

Bez zbytočných rečí: po tom, čo sme vkročili do areálu starého vojenského cvičiska a trochu sa zorientovali, stíhame ešte zhruba polovicu vystúpenia kapely TÝR. Páni z Faerských ostrovov do nás sypú folk metal, mierne progresívne ladený. Sú len štyria, neponúkajú žiadne špecifické nástroje, za to viacero piesní začínajú zborovými hymnickými spevmi. Pochvalu si zaslúžia už len za svoju odvahu, po uvedení skladby s názvom mierne provokatívnym - "Shadow Of The Swastika". Samozrejme, jedná sa o čisto pohanskú tematiku, žiadne politické hlúposti.

Jednou z kapiel, na ktoré sa dnes obzvlášť čakalo, sú nórski melancholici TRISTANIA. V popredí vedení mužským i ženským čistým spevom (tie majú na starosti Kjetil Nordhus, resp. Mariangela Demurtas), ktoré ešte svojim občasným harshom dopĺňa gitarista Anders. Keď k tomu prirátame striedanie rýchlych vs. pomalších, resp. novších vs. starších songov, vystúpenie Nórov vyznelo v mnohých momentoch až mimoriadne rozmanito. Zo setlistu spomeňme "Year Of The Rat", "Libre", "Beyond The Veil" či "Darkest White". Škoda len príliš prebasovaného a občas mierne nečitateľného zvuku.

A pri zvuku rovno zostaneme, lebo tento faktor kazil vystúpenie i poslednej kapely večera, jedného z headlinerov akcie, rakúskych BELPHEGOR. Neviem, či tí zvukári sú už hluchí, ale v poslednej dobe sa s tým stretávam akosi pričasto - totálne prebasovaný zvuk, kde zanikajú gitary a tým melodika. Inak naši black/deathoví susedia predviedli štandardne dobré vystúpenie, dlhšie než napr. na minuloročnom Gothoome. Za zmienku stojí dostatočný pohyb, headbang, stále prítomný dym, svetlá, ale aj blasfemicky pôsobiace stojany na mikrofóny. Hudobne nemám čo vytknúť, ale čo sa spevu týka, s Helmuthom to ide dolu vodou. Ten chlap už prestáva vládať škriekať a som zvedavý, ako mieni takto pokračovať. Preberie postupne väčšinu vokálnych partov jeho český basák Serpenth? V setliste sa objavilo až päť vecí z aktuálneho "Conjuring The Dead", no o.i. aj "Impaled Upon The Tongue Of Sathan", "Lucifer Incestus" či "Bondage Goat Zombie".
BELPHEGOR boli inak jedinou kapelou, ktorá mala autogramiádu až po vystúpení.

SOBOTA:

Ak sme sa minulý týždeň/víkend na Brutal Assaulte museli vyrovnávať s tropickými horúčavami, tak na Made Of Metal tomu nebolo inak. Teda aspoň prvé dva dni, ale k tomu sa ešte dostaneme. Denný program sa tu dnes začína zhruba niekedy naobed, k dispozícii sú dve pódiá a hoci podľa pomenovaní (First stage a Second stage) je zrejmé, ktoré je hlavné a ktoré vedľajšie, hrá sa tu štýlom podobným ako v Josefove - na striedačku, žiadne prekrývanie.

Kým včera sme sa motali len na hlavnom, dnes sa už stíhame dostať aj k tomu druhému (nie sú od seba tak blízko, ako na BA… treba sa aj kúsok prejsť). A vybrali sme si nejaké slovenské mená, veď trocha patriotizmu nezaškodí.
APRIL WEEPS - kapela, ktorú som v jednej PR označil za nových nástupcov GALADRIEL a aj si za tým stojím. Veď tu máme umnú kombináciu v štýle "kráska a zviera" (klasický mužský harsh vocal + čistý, ale pritom dostatočne razantný ženský spev), príjemnú melodiku dvoch gitár, prepracované sóla, na doladenie aj klávesy (žiaľ, dnes ich dosť slabo počuť!) a to celé s viditeľne oduševnenými výkonmi. Naozaj kvalitné vystúpenie a už teraz sa na nich môžeme tešiť v klubovom prevedení - na Betrayers Of Blood.

Celkovo začíname mať pocit, že na MOM sa to len tak hemží "female fronted" kapelami. Väčšina z nich sa točí okolo symphonic/power, príp. power/folk metalu, občas nejaké odbočky do gothic metalu, ale každopádne sme radi aj za také kapely ako STORMWARRIOR (čisto mužská záležitosť, viac do speedu) či FOLK STONE (Taliani, dokonca spievajúci vo svojom rodnom jazyku, je ich ako hadov, využívajú rôzne obskurné inštrumenty a štýl už podľa názvu nie je ťažké uhádnuť).

Na stejdži č. 2 ešte na malú chvíľu stíhame DOOMAS, ktorí majú zhruba rovnaký setlist, ako na Gothoome. + Je dobré si potvrdiť, že aj tu, v neznámom prostredí s absenciou domáceho fanklubu, vedia predviesť kvalitné vystúpenie, z ktorého sála čoraz väčšia profesionalita.

Väčšina kapiel na hlavnom pódiu má už zhruba od 17-tej hodiny až prekvapivo dlhé časy. Všimli sme si to včera, keď TRISTANIA ako "len" co-headliner mala set dlhší, než akákoľvek kapela na tohtoročnom BA.
A všimneme si to aj pri jednej z najjedinečnejších kapiel súčasného svetového death metalu - FLESHGOD APOCALYPSE. Pred rokom sme konštatovali, že dáma a páni pokračujú v teatralizovaní svojho predstavenia. Dnes dumám, že za ten rok nepridali žiadne nové prvky, nie je to však ani nutné. Postačujú smokingy, pomaľované tváre, vejúce vlasy, klavír, rozmanité spevy či noblesné príhovory Tomassa Riccardiho: "Ladies and gentlemen, we are FLESHGOD APOCALYPSE from Italia". A samozrejme sopranistka Veronica, ktorej imidž pôsobí prinajmenšom tajomne, hoci svoju škrabošku na záver dala dole. 
Taliani vedia, ako si nás získať a keď už dostali 70-minútový hrací čas, nasekali doň všetko podstatné. Samozrejme zo všetkých troch albumov, pričom popri známych klipovkách "The Violation", "Pathfinder" či "The Forsaking" potešili aj dva kúsky z debutu "Oracles". "Flešgodi" pre dnešok nastavili latku veľmi vysoko!

To by však po nich nemohli na stejdž nastúpiť AMORPHIS. Tí sa koncom minulého roka vybrali na cesty so špeciálnym setom k 20. výročiu prelomovej dosky "Tales From The Thousand Lakes" a je to česť vidieť ich s ním naživo! Z vtedajšej zostavy sú tu už len páni Koivusaari, Hopolainen a Rechberger, ale so zvyšnými troma (Kallio, Etelävuori, Joutsen) je zostava Fínov už desať rokov viac-menej ustálená, takže o zohratosti nebolo pochýb. Mimochodom, spevák Tomi Joutsen zhodil svoje povestné dredy, ktoré sa kedysi stali aj predmetom nášho rozhovoru a vymenil ich za prirodzené vlasy po plecia. Jeho hlas je magický, jeho growling perfektný a hoci v úvodnej "Into Hiding" potešil aj čistý spev, pri "Black Winter Day" ma tento sympaťák azda prvýkrát naživo sklamal. AMORPHIS totiž svoj najväčší hit zahrali v pôvodnej tónine, čo Tomimu zjavne nesedí - riešením by azda bolo ponechať ju vo verzii z kompilácie "Magic & Mayhem".
Po skončení albumu "Tales", ktorý kapela odprezentovala celý, nebol čas na oddych a páni pokračovali v starej tvorbe. Najprv dve záležitosti z melodeathového debutu "The Karelian Isthmus" (Tomi vraví: "Všetci máme už 40 rokov a toto je najrýchlejšie, ako dokážeme hrať!") a ako prídavok tri veci z progresívnejšieho "Elegy". Všetko zahraté precízne, plné jedinečnej melodiky, old-schoolových klávesov a atmosféry, akú dokážu vykúzliť len hudobníci z krajiny 1000 jazier. Nechýbala pozvánka na nový album, ktorý vyjde čoskoro a veru, dámy a páni, ja sa naň už teraz teším.

Záverom večera nás mali previesť ďalší Fíni, tentoraz humppa/folkmetalisti FINNTROLL. Aj sa tak stalo, lenže cez ich vystúpenie sa strhol tak silný a prudký dážď, že väčšina návštevníkov sa skôr či neskôr bežala skryť do bočného krytého objektu slúžiaceho ako "alko-zašiváreň". Museli sme aj my, i tak sme však stihli "Nattfödd", "Slaget vid Blodsälv", "Nedgång", "Trollhammaren", ale aj titulnú (+ pár ďalších) z posledného CD "Blodsvept". Vreth škriekal ako divý, behal po pódiu jedna radosť, interakcia s publikom bola samozrejmá. Jeho kolegovia sa nebáli zakrútiť dlhočíznými vlasmi a až mi ich bolo ľúto, keď sa spustil ten dážď. Setlist tuším neskracovali, tým pádom museli dobre zmoknúť aj oni.

NEDEĽA:

Posledný deň otvorili naši krajania GALADRIEL, ktorí to odpálili prekvapujúco už o 10:50, no aspoňže na prvom stejdži. Videl som ich už veľa krát a len opäť konštatujem na naše pomery veľkú profesionalitu, zohratosť i vyhratosť. Setlist bol okrem novších vecí obohatený o starinku "Sad Leaves Of The Dying Rose", na druhej strane mrzela absencia noviniek, keďže kapela práve nahrala EP "Lost In The Ryhope Wood".

Kapely si starostlivo vyberáme a keďže chceme vidieť len to najlepšie, čo je k dispozícii a lokálnych československých (príp. niečo z okolitých krajín) artistov nám nateraz stačilo, dnes sa už budeme motať len popri hlavnom pódiu. Tých kapiel tu vlastne nie je až tak veľa, najmä keď to porovnáme s množstvom, aké nám denne servírovali dva predošlé fesťáky (Gothoom / Brutal Assault).

Máme tu napr. švédske zoskupenie MÅNEGARM. Podľa ich štýlového zaradenia sme očakávali melodickú šou plnú vikingských rekvizít. V podstate ale išlo najmä o black metal, nekompromisný, s len nádychom mytológie, resp. tamojšieho folklóru. Žiadne corpsepainty, iba rúbanica, ale zato celkom zrozumiteľný vokál, napr. v skladbe "Sons Of War".

Ďalšími do partie sú DRACONIAN (opäť Švédi). Od týchto gothic/doomerov sme si veľa sľubovali, keďže z nahrávok sú vynikajúci a navyše im čoskoro vyjde nová doska. Rovno si povedzme, že z nej odzneli dva songy (zaujal ma "Heavy Lies The Crown"), okrem toho sa hralo minimálne po jednom tracku z každého predošlého albumu, pričom najväčší priestor dostal "A Rose For The Apocalypse". S novou speváčkou Heike som spokojný - spev super, výzor detto a keď sa už dnes akosi nevedela odviazať, situáciu zachránil jej mužský náprotivok Anders. Čo ale zamrzelo, že kapela takmer úplne vypustila klávesy, ktoré väčšinou idú zo samplov a vedia tú zaDOOManú atmosféru ešte dotvoriť. Žeby ten istý logistický problém, ktorý mali na Brutal Assault 2011?

Ale sa to tu hemží škandinávskymi kapelami! Kto pozná TURISAS, vie, že sú z Fínska a hrajú epickejšie ladený moderný folk metal s husľami a to celé mierne "symphonic". Ich unikátne warpainty sú nam tiež dobre známe a tak si len povedzme, že na nich prišlo fakt dosť ľudí, ktorým bola ponúknutá kvalitná šou s ešte kvalitnejšou komunikáciou, ktorá na MOM prešťala väčšinu ostatných hviedz. Znie vám to ako suchý opis? Tak vedzte, že keď sa Warlord Nygård začal pýtať: "Kto je tu z Česka? A z Rakúska? Z Nemecka? A zo Slovenska?", odmenou mu bolo rozradostené jačanie. Na našu radosť druhé najhlasnejšie išlo od slovenských fans.

Tak sme sa dostali až k poslednej kapele a zároveň headlinerovi celého festivalu, holandským symphonic metalistom EPICA. Nepatria u mňa medzi výrazných obľúbencov, nemal som teda ani veľké očakávania, v konečnom zúčtovaní som ale odchádzal nesmierne potešený, ba až ohromený (v tom najlepšom slova zmysle). Simone Simons je v metale známa ako sexy redheadka, mňa ale oslnila všetkými atribútmi, ktoré má kvalitná speváčka mať. Pohyb, gestikulácia, headbang, charizma, interakcia s publikom a samozrejme spev. Ten bol mnohokrát navrstvený o zbory pustené za samplov, čiže bolo ťažšie rozoznať, či intonuje presne. Ja som jej však veril každú notu.
Ešte si posvieťme na jej kolegov, ktorých vedie Mark Jansen (inak perlička: títo dvaja spolu kedysi chodili, ale po rozchode sa obaja dokázali v kapele udržať a z muzikantského hľadiska im to stále funguje na výbornú) a ktorí behali po pódiu sťa utrhnutí z reťaze, predvádzali oduševnený výkon, kvalitnú hru a úsmevy na všetky strany. A keď cez poslednú skladbu "Consign To Oblivion" traja z nich zišli dole do fotopitu, aby boli čo najbližšie k ľuďom, bolo jasné, źe táto kapela si pozíciu headlinera zaslúžila. Sám sa čudujem, koľko chvály pre nich nachádzam, no bol to naozaj bombastický záver pre tento festík.

Zhrnutie:

Po monumentálnom Brutal Assaulte bol Made Of Metal 2015 tým najlepším možným, stále hudobným oddychom. Nemáme presné údaje o počte platiacich, ale tipujeme 4000, možno aj viac. Festival bol orientovaný na melodickejšie štýly, prevažne power, symphonic, female fronted, sem-tam gothic, ale načrel aj do deathových vôd. Stále sa však bavíme o metale, čím sa MOM môže úspešne vyhnúť prirovnaniam k Masters Of Rock.

Podľa veľkosti festivalu konštatujeme, že v areáli bol k dispozícii dostatočný výber jedál. Horšie to už bolo s pitím, keďže na pivo sa dosť dlho čakalo a podľa informácií od návštevníkov tu čapoval slabo vyškolený personál. Nás zase sklamal slabý výber stánkov s CD-čkami a merchandise.

MOM bol príjemný festival s, ako to už v Československu pri takejto nižšej účasti býva, takmer rodinnou atmosférou. Areál bol dobre situovaný, iba pár km od Hodonína a peši cez les zhruba 1 km od rieky Morava, ktorá tvorí prirodzenú hranicu so Slovenskom, takže sme dovideli až domov. Keďže sa jednalo len o druhý ročník, istotne bude čo zlepšovať. My sme boli spokojní, MOM môžeme odporučiť a radi sa sem ešte niekedy prídeme pozrieť.

FOTO: Mišo Patz