Švédi MARDUK oslavujú tridsať rokov od svojho vzniku a pri tejto príležitosti si naplánovali ambiciózne európske turné. Nie všetky zastávky sa im podarilo zrealizovať, no niektoré aj nečakane pribudli. Kvôli rakúskemu lockdownu sa napríklad zrušil koncert vo Viedni, a tak narýchlo usporiadali náhradu v Ostrave. Plánované vystúpenie v Bratislave sa našťastie uskutočnilo a vyhlo sa opatreniam veľmi tesne (k nim došlo približne 24 hodín po skončení koncertu.)

Spolu s MARDUK vystúpili v bratislavskom Randal Clube dve predkapely. DOODSWENS je holandské dievčenské duo, ktoré produkuje tradičný špinavý black metal. Ich debutový album vyjde čoskoro u prestížnych Svart Records. Najprv sa na pódiu objavila bubeníčka Inge van der Zon, ktorá zapálila sviečky na svietniku a mohlo sa začať. No namiesto jej kolegyne sa na pódiu objavili dvaja gitaristi. Snažil som sa vyhľadať príčinu tejto zmeny zostavy, no k ničomu som sa nedopátral. To ale nie je až tak podstatné.
Hudba DOODSWENS vychádza z pôvodných koreňov žánru a občas som mal pocit, že sme sa preniesli o tridsať rokov v čase. Problém však bol v samotnej hudbe. Tá mi prišla nie práve nápaditá a celkovo bolo vystúpenie skôr priemerné. Pomalšie pasáže trochu spestrili ich surový black metal, no celkový dojem až tak nevylepšili. Keď som si následne vypočul na YouTube záznamy v klasickej zostave, vyznelo to výrazne lepšie. Som teda zvedavý, ako bude znieť debut "Lichtvrees", ktorý vychádza 3. decembra.
 

Druhou predkapelou bola švédska VALKYRJA, s ktorými tu MARDUK hrali pred tromi rokmi. Korene ich hudby vychádzajú takisto z ortodoxného black metalu. Najmä ich posledná nahrávka "Throne Ablaze" sa ešte viac ponorila do špiny a surovosti tejto nekompromisnej hudby. No z môjho pohľadu mám radšej ich staršiu tvorbu, v ktorej cítiť špecifiká švédskeho „čierneho kovu“. Ich vystúpenie malo väčšiu razanciu, aj keď sa nevyhlo malým neduhom. V prvom rade zvuk gitár bol trochu utopený oproti ostatným nástrojom. Neskôr sa pridali technické problémy, ktoré ale nakoniec vyriešili výmenou chybného kábla.
Svoje pekelné black metalové víchrice ozvláštňujú nie práve klasickým vokálom. Ten sa jemne ponáša na spev Van Drunena, len v trocha čiernejšej verzii. Mňa asi najviac potešili staršie skladby, ktoré v sebe nesú odkaz DISSECTION. Ak som dobre zaregistroval jednou z nich bola "Madness Redeemer", či ešte staršia "Oceans To Dust". Celkovo hodnotím ich vystúpenie kladne, aj keď malo svoje muchy.

Po technickej pauze sa spustili sirény a MARDUK odpálili svoje vystúpenie skladbou "Werwolf". Od začiatku som mal pocit, že sa na mňa rúti pancierom obrnený tank, ktorý nik nedokáže zastaviť. Prvé, čo mi udrelo do uší, bol fantastický zvuk Morganovej gitary. Kombinácia zosilňovača Marshall JCM800 a šesťstrunovej gitary ESP dával dokopy ultimátny výsledok. Na jednej strane poriadne tučný a zároveň dravý zvuk, ktorý proste chceš. Ďalším podstatným prvkom vystúpenia bol výkon bubeníka Simona Schillinga. Bicia súprava sa pod tlakom jeho končatín premenila na guľometné hniezdo, ktoré zasypalo Randal svojou krutou paľbou. Všetci štyria členovia sa zomkli do bojovej pozície a publiku ponúkli prierez ich tridsaťročnej tvorby. Aj keď nepatrím k fanúšikom ich militantného black metalu, dnes ma svojím výkonom dostali.

Podstatnú časť setlistu tvorili skladby z prvých a posledných štyroch nahrávok. Z novšej tvorby sa do dnešného výberu dostali songy ako "Viktoria", "Frontschwein" či "The Hangman of Prague". Na opačnej časovej osi odzneli "The Funeral Seemed To Be Endless", "Those of The Unlight", "Panzer Division Marduk" či "Christraping Black Metal". Z môjho obľúbeného albumu "Room 5:12" síce nezahrali nič, ale to nevadí. Dôležitý je výkon celej kapely, ktorý bol dnes výborný. A to si pamätám ich vystúpenie pred tromi mesiacmi v Josefovskej pevnosti, kde na mňa neurobili až taký dojem. Teda s výnimkou bubeníka. Zrejme sa vo mne niečo zlomilo a v útrobách klubu mi ich hudba zasadila rozhodujúci úder, ktorý som absolútne nečakal.

Čo dodať na záver? MARDUK mi pripravili prekvapenie, ktoré som vôbec neočakával. Svojím nekompromisným vystúpením ma donútili prehodnotiť môj názor na túto švédsku blackmetalovú legendu. A to sa nestáva každý deň.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Loud Farm Booking.