MARDUK, švédske opancierované komando, je u nás na východnom Slovensku ako doma. Inak si totiž neviem vysvetliť ich v poradí už tretiu návštevu klubu Collosseum za uplynulých šesť koncertných sezón. Najmä keď tá posledná, v júni roku 2022, dopadla z pohľadu diváckej účasti pomerne neslávne a ani samotný setlist nebol vyskladaný tým najšikovnejším spôsobom. Tentokrát však so stále aktuálnym albumom v zálohe, novou posilou na pozícií basgitaristu a samozrejme so stále nesmiernou chuťou roznášať black metalovú pliagu do celého sveta, sa MARDUK vydali na v poradí druhú časť nekompromisného pochodu Európou.

Chladnejšia tvár jesene akosi koncom októbra ešte nie a nie vystrčiť svoje ostré pazúry, takže sa Dominikánske námestie, za vcelku príjemnej klímy, začína postupne plniť dobre známymi postavami odetými v klasický čiernych habitoch. Tých sa nakoniec nazbiera až niečo okolo dvestopäťdesiat. Na termín „týždeň pred výplatou“ pomerne slušné, čo poviete? Že to v stredu večer bude masívne dlhá prehliadka svedčí už vopred zverejnený program, a ten počíta rovno so štyrmi zoskupeniami vyznávajúcimi tie najväčšie extrémnosti na širokom poli metalovej muziky.  

Už o osemnástej hodine nastupuje na scénu jediný zástupca smrtiaceho kovu, hoci podľa pomaľovaných tvári to tak rozhodne nevyzeralo. Španielska exotika z Madridu s nesmierne originálnym názvom UNDEAD zaujala šikovnou gitaristkou, ortodoxným prístupom, a to bude asi všetko. Skladby podobné ako vajce vajcu, nesmelé príhovory – nabudúce to bude lepšie.

Po kratučkej pauze nasledoval one-man projekt IMPALEMENT (btw, kapiel s rovnakým názvom jestvuje takisto hojne...) Hlavný principál Beliath a spol. neboli kvôli hustej hmle a svetlám, ktorým sa najviac „poteší“ práve rozvibrovaný epileptik, skoro vôbec vidieť. Určite však bolo, čo počúvať. Intenzita zvuku, nasadenie Švajčiarov, natlakované veci z najnovšieho zárezu “The Dawn of Blackened Death“ – spokojnosť.

To na nový kotúčik od VALKYRJA čakáme predlhých šesť rokov! Kvarteto z chladného Štokholmu platí za pomerne známy pojem, ktorý krížil cesty s dnešným headlinerom už mnohokrát. Až toľkokrát, že si frontman Simon Wizen zaslúžil uvoľnený post koncertného basgitaristu po odchode neslávne „hajlujúceho“ tupca Joeala Lindholma. Kapela umne rozložila svoj pridelený hrací čas, takže sa rovnomerne čerpalo zo všetkých štúdioviek. Postupne zazneli ako bleskové “Oceans To Dust“, “Frostland“, tak i bahenné mordy “Madness Redeemer“ a “Halo of Lies“.
 

S nástupom hlavných hviezd akoby sa spravila pomyselná hrubá čiara a začal sa písať úplne nová kapitola celučičkého večera. Pri úcte k trojici v úlohe supportu, no toto bola iná liga, ba iná šport! Dymu opäť akoby horel sklad s pneumatikami, zvuk ala desať tonové kladivo a nekompromisnosť pripomínajúca kata pri poslednom zbohom na popravisku. Primárne, dnes už veru poriadne prešedivené duo Morgan/Mortuus, aktuálne dopĺňa neuveriteľným spôsobom „zasran v Kristových rokoch“ za artilériou bicích, a to talentovaný Simon Schillings. Bubenícka stolička je u MARDUK už od nepamäti akousi Achillovou pätou a nám asi len ostáva popriať Simonovi do budúcna to najlepšie.

Vyhradených osemdesiat minút sa nesie v znamení vyzobávania toho najlepšieho z takmer celej diskografie, no s evidentným dôrazom na dianie na scéne po roku 2000. Najstaršie obdobie reprezentuje hrubá nálož “Funeral Seemed to be Endless“, basgitarou nádherne prešpikovaná “On Darkened Wings“ a overená hymna “Wolves“. MARDUK veľmi citlivo monitorovali tempo celučičkého diania, takže po pekelne rýchlom naklepe (“With Satan and Victorious Weapons“, “Victoria“, “Into Utter Madness“), sa otáčky vždy vrátili späť do omnoho nižších, avšak nemenej zdrvujúcich (“Wartheland“, “The Blond Beasts“, “The Levelling Dust“) čísel.
 

Prvého septembra minulého roku pozrela svetlo sveta v poradí pätnásta, mimoriadne silná štúdiovka “Memento Mori“. Jej zaujímavý motív zdobil i obrovskú plachtu zavesenú na pódiu. Úprimne, z novinky by sa dalo vyberať a vyberať, no my sme sa v stredu dočkali iba dvoch ukážok, hromovými zvonmi okoreneného pochodu “Shovel Beats Sceptre“ a klasickej delostreľby “Blood on the Funeral“. Snáď nabudúce. Vypýtaný prídavok samozrejme nemohla zaobstarať iná vec než titulka z kultovej platne “Panzer Division Marduk“.

Záverečným zhrnutím teda určite teplú vodu neobjavím. MARDUK prišli, videli a zvíťazili! Zas a znovu. V Košiciach totiž opäť predviedli dychberúci výkon, okorenený perfektným zvukovým kabátikom a až hmatateľne temnou atmosférou. Nabudúce by som možno len mierne obmedzil vždy prítomnú hmlu na scéne a naopak pridal omnoho viac tričiek z turné, do ináč veľmi bohatého stánku s merch. Veľkosť „S“ totiž väčšina z nás neoblečie.