Pomerne krátke európske turné francúzskych „šansonierov“ MONOLITHE a spriaznených Nórov ABYSSIC sľubovalo špecifickú kombináciu z dielne súčasného death/doom metalu. Medzi desiatimi zastávkami figurovala aj Praha, takže 15. apríla sme sa rozhodli omrknúť rôznorodý svet, aký tieto kapely prezentujú.

Úlohy ovoriť dnešný koncertný večer sa zhostila domáca formácia The TOWER. Tá síce do line-upu výraznejšie nezapadla, avšak ich old-schoolový doom metal na úvod určite neurazil. Štvorica pánov čerpá z odkazu starých velikánov (napríklad SAINT VITUS, PENTAGRAM), ktorý sa v posledných rokoch teší nečakanému záujmu. Gitaristi ponúkli prevažne pomalé riffy, občas poriadne „heavy“, občas príjemne melodické, až melancholické. Navyše si spravodlivo rozdelili hlavné vokály, ktoré za pomoci efektov vyzneli mierne psychedelicky, ale do hudby správne zapadli. Za podpory hŕstky prítomných sa kapela z reťazí príliš neutrhla a štyri skladby v celkovej dĺžke 30 minút mi ubehli „tak akurát“.

Prvou z dvojice zahraničných hostí boli nórski symphonic doom/death metalisti ABYSSIC. Pre mňa trochu nenápadná kapela, no po dnešnom rozporuplnom vystúpení si ich budem pamätať… hoci viac-menej z vizuálneho hľadiska. Dáma a páni totiž prišli zahalení v dlhých plášťoch s kapucňami, čiastočne pomaľovaní a na pódiu si rozložili vkusné svietniky, sviečky a vonné tyčinky. Basáčka Makhashanah hádzala do publika mimoriadne temné grimasy, vokalista Memnoch si zabezpečil pozornosť obrovským kontrabasom, na ktorý hral žiaľ len občas. Sláčik popritom v ostatných chvíľach využil na gestikuláciu. Aj napriek týmto výrazných rekvizitám ma Nóri hudobne príliš nezaujali. Síce ponúkli striedanie pomalších pasáží s rýchlejšími a naklepanejšími, avšak jednotlivé skladby (väčšinou nad 10 minút) pôsobili monotónne a po čase ma začali nudiť. Gitarista Elvorn si musel vystačiť takpovediac sám, keďže klávesy i orchestrácie boli pustené len zo samplov. Čo však najviac sklamalo, bol posledný song, v ktorom sa bubeník viditeľne strácal. Elvorn sa mu snažil „našepkávať“, no nebolo to nič platné - kapela sa po chvíli úplne rozsypala, skladbu predčasne ukončila a radšej sa s nami rozlúčila.

Situáciu prišli zachrániť žánrovo spriaznení a predsa o čosi prepracovanejší MONOLITHE z Paríža. Ich hudba ma zaujala už na Brutal Assaulte 2017, ale až teraz v klube som mohol naplno oceniť jej živé prevedenie. Francúzi svoj recept na drvivosť nachádzajú v súzvuku troch gitár doprevádzaných klávesmi, čím mi zreteľne pripomenuli ESOTERIC. Šestica hudobníkov vsádza vo svojej tvorbe najmä na prepracované riffy a rôzne prešpekulované, dovolím si tvrdiť, že až progresívne harmónie. Plačlivé melódie, ani smútočné kompozície u nich takmer nenájdete a aj tempo sa na daný štýl držalo väčšinou „len“ v stredne pomalých medziach. Dokonca aj v skrátenej verzii z jednoskladbového debutu "Monolithe I", ktorý bol jedinou ukážkou zo staršej, ešte funeraldoomovej éry. Z tej novšej kapela vsadila najmä na poslednú dosku "Nebula Septem" a postupne z nej predstavila kompozície "Delta Scuti", "Coil Shaped Volutions", "Engineering the Rip", "Anechoic Aberration" a "Burst in the Event Horizon".

MONOLITHE sa ukázali ako veľmi dobre zohratá partia, všetko im šlapalo na výbornú, akurát pri tom počte inštrumentov bol občas problém rozlíšiť jednotlivé gitarové linky. A to mala kapela relatívne čistý zvuk. Pozíciu frontmana zaujal personálne najmladší člen, Rémi Brochard, ktorý okrem gitary obstaral i poctivý hlboký growling. Ten do hudobnej zložky síce vhodne zapadol, no určite by mu neuškodila väčšia variabilita.
Publikum bolo dnes dosť skromné a Modrá Vopice mu ako miesto činu bohate stačila, ale tých približne 40 platiacich ľudí ocenilo Francúzov aspoň poriadnym potleskom. Tí sa po siedmych skladbách a avizovanom konci nenechali dlho prosiť, po chvíli proste vybehli späť na stejdž, aby sa s nami definitíne rozlúčili s piešnou "Everlasting Sentry".

Zhrnutie: Dnešný večer sa asi nezapíše medzi koncertné vrcholy roka a napriek tomu nie je čo ľutovať. The TOWER predviedli poctivú dávku old-schoolu a pritom nič nesilili. ABYSSIC pôsobili dosť nezohrato a mne žiaľ len potvrdili, že mať prepracovaný vizuál zďaleka nestačí.
Naproti tomu MONOLITHE potvrdili pozíciu headlinera a hoci ich progresívne ladený death/doom nie je príliš chytľavá záležitosť, predsa si svoje komplikované skladby ani v najmenšom neodflákli. Som rád, že organizátori ich jedinej česko-slovenskej zastávky dali v tom mori koncertov priestor aj takejto „fajnšmekerskej“ záležitosti.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography