Október 2015 je plný hudobných akcií a to najmä v našom hlavnom meste. Ledva sme stihli predýchať PARADISE LOST a už tu máme ďalšiu gothicmetalovú veličinu, dokonca na tom istom mieste činu. Booking koncertu MOONSPELL si zobrala na starosť agentúra EPG. Tá pôvodne uvažovala o Banskej Bystrici, my sme však radšej za to MMC-čko. Nejde tu o žiadnu potrebu centralizovať všetko do Bratislavy, ide len o to, že kapela tohto typu si zaslúži hrať na čo najdôstojnejšom mieste, ktorého kapacita zároveň sadne „tak akurát“.

Ten pamätný utorkový večer sa začal presne o 20:00. Koncert odpálila jedna z dvoch predkapiel, idúcich s MOONSPELL celé turné, ešte len krátko pôsobiaca grécka formácia JADED STAR. Oko fanúšika zaujme najmä sympatická speváčka Maxi Nil. Práve ona, možno spolu s občasnými klávesmi (zo samplov), pomáha inak priemernému heavy metalu dodať určitý gothickejší feeling. Škoda, že jej živelnosť v jednej skladbe pribrzdil chybný mikrofón - Maxi tak nebolo skoro vôbec počuť. Inak zvuk pomerne dobrý. Setlist bol postavený na veciach zo zatiaľ jediného albumu "Memories From The Future".

Ako druhá dnes zaútočila francúzska DAGOBA, hudobne najtvrdšia banda večera. Groove metal s občasnými samplami, občasnými industrial prvkami, no najmä po celý čas veľmi prevýškovaním a tým pádom bordeloidným, ťažko zrozumiteľným zvukom. Potešila kombinácia čistých vs. harsh vokálov speváka Shawtera, pričom prevahu majú tie tvrdšie. Inak pre mňa len povinná jazda, hoci publikum reaguje pomerne živo a necháva sa prehovoriť aj na pár skromných moshpitov.

Vidieť naživo portugalskú legendu MOONSPELL, to je vždy zážitok a inak tomu nebolo ani dnes. Fernando Ribeiro so svojou družinou dorazili v plnej sile a po krátkom intre otvorili temný večer s "Breathe (Until We Are No More)". Publikum sa na nič nehrá a od prvých tónov nadšene reaguje, kapela mu za to nadeľuje vynikajúcu gothickú show. Na pódiu dominuje spomínaný Fernando, tomu stačí lusknúť prstami a hneď si všetkých prítomných omotá okolo prsta. Ten jeho majestátny hlboký spev, kombinujúci čisté i harshové vokály, burcovanie i príhovory, tá neskutočná charizma, jedinečná gestikulácia, temné pohľady smerom do publika, headbang, oblečenie, očné linky, ba i stojan s povestným tridentom… to všetko je na Langsuyarovi, ako bol známy v ranej tvorbe MOONSPELL, úžasné. A že znie takmer ako z CD-čka, o tom sa nemusíme baviť.

Jeho kolegovia v ničom nezaostávali. Pedro Paixão dnes gitaru nechal bokom a sústredil sa len na klávesy. Šiestim strunám sa venuje Ricardo Amorim, ktorý svojimi sólami taktiež presvedčil, päť hrubých zas obhospodaruje kučeravý Aires Pereira. Mike Gaspar v zadnej línii svedomite drží opraty porugalských vlkov a hoci v posledných rokoch akosi pribral, energie má na rozdávanie.
V skladbe "Scorpion Flower" si prišla zahosťovať i Maxi Nil (z JADED STAR, aby sme nezabudli), ktorá možno nemá taký hlas ako Anneke, no do duetu s Fernandom sadla dobre a aj imidžovo sa títo dvaja k sebe hodili.

Pokiaľ vás zaujíma, či sa v playliste konala prehliadka kompletnej diskografie, rovno vám poviem, že nie. Kapela svoju experimental/industriálnu éru z konca 90-tych rokov tradične nerieši, rovnako pochodil album "Darkness And Hope" a na moje veľké sklamanie i "Memorial". Zato dnes odzneli až štyri kúsky z "Wolfheart", tri z "Irreligious" a najväčší priestor (šesť, ak nerátame intro) sa ušiel aktuálnemu CD "Extinct", ktorému je aktuálne Road To Extinction tour venované.
Ak chceme byť konkrétni, tak priestormi klubu sa šírili také skvosty ako "Vampiria", "Opium", "Night Eternal", "Alma Mater", "The Last Of Us" či folková tancovačka v rodnom jazyku, "Ataegina". Atmosféra vygradovala na maximum v prídavkoch, kde ešte potešil návrat klipovky "Everything Invaded", milo prekvapila nová balada "The Future Is Dark" a za zvuku nesmrteľnej pecky "Full Moon Madness" sa s nami Ribeirovci definitívne rozlúčili. Mimochodom, práve v tento večer bol mesiac v splne, takže dátum koncertu nam z hľadiska lunárneho kalendára sadol ako riť na šerbeľ.

Na koncert, aký v Bratislave predviedli títo portugalskí romantici, sa nezabúda. Ja, síce v pozícii dlhoročného fanúšika, nech sa snažím, ako sa snažím, ale kritické miesta vo vystúpení MOONSPELL takmer nenachádzam. Podľa ohlasov to však podobne videla väčšina zúčastnených. A tým sa dostávame k účasti, ktorú sme odhadli na niečo medzi 350-400 platiacich. Áno, na legendu typu MOONSPELL je to málo, berme však do úvahy počet koncertov, ktoré sú tento mesiac v ponuke, ako i fakt, že Slovensko nie je krajina až tak veľmi zasľúbená gothic/dark metalu. Možno aj preto si prítomní fanúšikovia koncert Portugalcov tak užívali.
Tí si zas vážili ich podporu a hoci sme na nich po koncerte čakali takmer hodinu, dočkali sme sa vytúžených fotiek i podpisov.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre EPG.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography