Klubové koncerty menej známych kapiel môžu niekedy priniesť prekvapivo vydarené hudobné zážitky. Taký bol aj prípad dvojkoncertu slovenskej progresívnej rockovej kapely SECRET SESSION a „novodrevného“ folkového speváka a hudobníka VEJANA JANTÁRA, ktorý sa odohral v piatok 10. 11. 2017 v Bratislave v klube British Rockstars.

Vejan bol pre mňa prekvapivou voľbou ako predskokan pre SECRET SESSION, pretože sa hodí so svojou hudobnou tvorbou (s textami o prírode, duchovne a živote v súlade so živlami) viac na Drienok alebo do čajovne, než do zapľuvanej rockovej krčmy. Našťastie do prostredia klubu British Rockstars dobre zapadol a ponúkol pozvoľne sa plniacemu sálu približne 70 minút pokojne plynúcej akustickej hudby s hĺbavými textami. VEJAN sa prejavil ako schopný spevák aj gitarista, a bolo pre mňa pôžitkom sa uvoľniť a spomaliť pri počúvaní jeho piesní. V sále sa mu podarilo vytvoriť priam magickú atmosféru a preniesť na nás pokoj lesa a samoty, v ktorej žije. V pamäti mi utkvela úvodná, vynikajúco vygradovaná pieseň („Posvätná cesta“), ďalej skladba o reinkarnácii a o Vejanovom živote na samote v lese („Vracajú sa vo svojich stopách“). Na debutovom CD O púti pozemskej ( sú nahrané jeho piesne s pestrejšími aranžmánmi,  avšak na mňa pôsobí silnejšie a autentickejšie akustická podoba Vejanovej hudobnej tvorby. Náplňou textov je Vejan podobný svojmu známejšiemu hudobnému kolegovi ŽIARISLAVOVI, na rozdiel od neho má hudobne bližšie k folkovým pesničkárom. Svoje piesne obohacuje o rytmy a zvuky zo slovenskej folklórnej hudby, ale výsledné piesne na mňa nepôsobili ako nové ľudovky od Žiarislava.     

Po krátkom ladení nastúpila na pódium kapela SECRET SESSION, združená okolo sympatického gitaristu a speváka Pavla „Pabla“ Gajdoša, s desiatkou autorských piesní zložených v priebehu posledného roka. Hudobníci, s vizážou a hudbou evokujúcou 60-te a 70-te roky, preniesli účastníkov koncertu do čias, keď svetu hudby vládol analógový zvuk, experimenty so zvukovými efektmi a výrazné sprievodné vokály. Zvuk kapely je veľmi pestrý, mieša v sebe veľa vplyvov a asi najviac na SECRET SESSION sedí ich vlastné označenie ako kapely hrajúcej „rockin blues with a magic mushroom jamming soul“. Jednotlivé piesne na koncerte oscilovali medzi progresívnymi kusmi s inšpiráciou vo zvuku PINK FLYOD, NEKTAR či KING CRIMNSON (úvodný jam plný psychedelických zvukov; záverečná, minimálne 10 minútová „If You Could Read My Mind“), heavy rockovými skladbami s príchuťou CREAMU, MUDDYHO WATERSA či JIMIHI HENDRIXA, alebo odľahčenými piesňami po vzore THE BEATLES s výraznými skupinovými vokálmi („Who's There“). Ako prídavok zahrali coververziu piesne od ďalšieho výrazného inšpiračného zdroja NEILA YOUNGA „Down By The River“. Za zmienku stoja rozhodne obaja gitaristi. Pavol Gajdoš mal popri speve na starosti rytmickú gitaru a širokú paletu gitarových pedálov, pomocou ktorých podfarboval jednotlivé piesne pestrými zvukmi. Sólový gitarista Dano Kéry po vzore veľkých Steveov - Howea z YES a Hacketta z GENESIS - vypĺňal voľný priestor v skladbách chutnými melodickými vyhrávkami a sóličkami. V pamäti mi utkvel nádherný duet gitár v piesni „Closer“. Rytmická sekcia podávala počas celého koncertu spoľahlivý výkon, a to napriek tomu, že basgitarista iba zastupoval za vtedy odcestovanú basgitaristku. Klávesák Peter Mojžišík pomáhal moderovať koncert, spieval sprievodné vokály a pôsobil ako nezastupiteľný a veselý člen kapely. Hudobníci na pódiu pôsobili koncentrovane a zohrato, okrem sólového gitaristu každý spieval sprievodné spevy, a taktiež mali na starosti množstvo drobných perkusívnych zvukov. Na záver netreba zabúdať na nehrajúcu členku kapely Ivanu Mackovú, ktorá dopĺňala koncert o živú farebnú projekciu premietanú cez meotar na plátna na pódiu, čím dodala vystúpeniu kapely esteticky príťažlivý rozmer.  

Keď som hľadal slová, ktoré by vystihli moje dojmy a pocity z koncertu SECRET SESSION, tak ma napadá hlavne poctivosť a autentickosť. Kapela sa radšej medzi piesňami zastavila a poriadne naladila, než aby hrala rozladená. Hudobníci pôsobili na pódiu triezvi (čo som pri niektorých väčších menách SK scény niekedy nezažil), svoje vlastné piesne mali prepracované do detailov (napríklad zvuk kravského zvonca otváral tuším  „If You Could Read My Mind“) a hlavne vyzerali, že hrajú od srdca, čo cítia v sebe cítia a čo ich baví popri školách a bežných zamestnaniach. Žiaden kalkul v podobe vozenia sa na súčasnej retro vlne, žiadna módna elektronika, ani alternatíva voči alternatíve.  Odporúčam SECRET SESSION všetkým fanúšikom poctivej rockovej hudby 60-tych a 70-tych rokov a progresívneho rocku v duchu kapiel ako BEARDFISH či čohokoľvek zo súčasnej poľslej neoprogovej scény (RIVERSIDE, BELIEVE).