Koncerty domácich skupín sa často konajú v menších kluboch, pretože ich návštevnosť nedosahuje veľké čísla. Samozrejme sú tu aj výnimky, ale tých je tu len pár (doslovne). V poslednom čase sa ale situácia zlepšuje, čoho dôkazom je aj tento koncert. Akciu zorganizovala skupina ORKRIST, ktorej vyšiel štvrtý album s názvom "Luea". Na prekvapenie samotnej kapely do klubu prišla solídna návšteva, s čím ani nerátali. Dokonca im došli aj pásky na ruku, ktoré mali na túto akciu vytlačené. Randal asi nebol úplne vypredaný, no nemal od toho ďaleko. Akciu nepoňali ako klasický krst, ale skôr ako uvedenie novinky do života. Na pomoc si zavolali svojich súpútnikov GALADRIEL a novú krv domácej scény AUTUMN NOSTALGIE. 

S miernym meškaním odštartovali akciu služobne najstarší GALADRIEL. Ich fungovanie je v posledných rokoch skôr sporadické a potom, čo odriekli účasť na krste APRIL WEEPS, svojich fanúšikov nesklamali. Dnes sa nám predstavili v klasickej zostave Soňa - spev, Dodo - basa/spev, Tomax - gitara a Matej Ferianc - bicie. Ako hosťa si zavolali klávesáka Andreja Kutiša zo skupín CASTAWAY či SECRET SESSION. Napriek tomu že nekoncertujú veľmi často, na pódiu pôsobia uvoľnene a suverénne. Ako skupine im tiahne už na tridsiatku a je to na ich prejave cítiť. Trochu im síce spočiatku haproval zvuk, do ktorého sa vkradlo nepríjemné hučanie. Našťastie po druhej skladbe som ho už prestal vnímať a netuším, z akého zdroja pochádzalo. Setlist vystúpenia obsahoval predovšetkým ukážky z ich posledných vydaní ako "Evilution", "Crucifiction Deluxe", "Still Not Dead enough" či "Mother is Dying". Na druhej strane si skupina zaspomínala na svoj debut "Empire of Emptiness", z ktorého odohrala song "Sad Leaves of the Dying Rose". Ako Dodo správne poznamenal, niektorí prítomní ešte neboli na svete, keď táto skladba vznikala.
 

Speváčka Soňa okrem svojho výrazného spevu pridala aj headbanging a spolu s Dodom sa pekne vokálne dopĺňali. Gitarista Tomax s istotou ovládal svoju sedemstrunnú Schecteru a neustále sa usmieval. Musím pochváliť jeho aparát, ktorý mal najlepší zvuk celého večera. Zosilňovač Messa Boogie Dual Rectifier v kombinácii s bedňou Orange vytvoril skvelý sound, ktorý mal aj slušný výtlak. S druhou gitarou by to bol ideál, ale to už je obohraná platňa. Na druhej strane si na to začínam zvykať a vadí mi to čoraz menej. Bubeníka Mateja a klávesáka Andreja som vizuálne nevnímal, ale to, čo išlo z ich nástrojov, bolo absolútne v poriadku. Celkovo by som výkon GALADRIEL označil ako profesorský s pridanou dávkou emócií. 

Po technickej pauze nastúpili na pódium ORKRIST a ich zvukovka trvala o niečo dlhšie, ako by sa patrilo. Hlavne klávesy vydávali akýsi súvislý strojový zvuk, pripomínajúci nejaký prístroj. To sa však nakoniec vyriešilo a mohol začať ich set. Zostava skupiny sa od môjho posledného stretnutia s nimi (Montana 2020) výrazne obmenila. V kapele ostali len speváci Lýdia a klávesák Crom, ktorý sa ale viac venuje spevu a perkusiám. Do zostavy sa vrátil bývalý basgitarista Kabi a doplnili ju nový bubeník a gitarista. Jeho kolega hrajúci na akustickú gitaru bol zrejme iba hosťom večera, ak som to správne pochopil. ORKRIST si pre nás pripravili 12-skladbový set, ktorý obsahoval aj štyri ukážky z čerstvej novinky "Luea". Na prvé počutie sa nové piesne výrazne nelíšia od ich poslednej návratovej dosky. To by som tu ale nechcel riešiť, keďže si to vyžaduje viac vypočutí. Kapela pôsobila na pódiu trocha neisto, aj keď som nezaregistroval nejaké výrazné chyby. Tie ostatne k živému hraniu patria a nevyhne sa im skoro nik. Skôr som mal dojem, že skupina ešte nie je dostatočne zohraná. Trocha zvláštne bolo sledovať Croma, ktorý celý koncert hral na bubon, no jeho zvuk  zanikal vo výslednom mixe. Za svoje osamotené klávesy zavítal iba raz, ak si dobre pamätám. Na druhej strane skupine nechýbal zápal a radosť z hudby.
 

Najmä Lýdia rozdávala úsmevy a žiarila šťastím. Mnoho fanúšikov potešili hlavne staršie skladby z ich prvých dvoch CD. Skladby ako "Sword and Sorcery", "Nocturnal Rite" či "When the Autumn Comes" patria k základným pilierom ich tvorby. Nezabudli tiež na skladbu "Dreams of Life Beyond My Shire Beloved" (cover od skupiny TEAM - "Prievan v peňaženke"), ktorá k ich  koncertom  neodmysliteľne patrí. Zahrali aj dve ukážky z comebackového albumu, ktorý ma ale výrazne neoslovil. Som zvedavý, ako na mňa zapôsobí čerstva novinka. Napriek spomenutým výhradám k ich vystúpeniu, to bol vcelku slušný set. Zaplnený klub odmenil skupinu potleskom a nadšenými ováciami.

Na záverečné vystúpenie AUTUMN NOSTALGIE som bol veľmi zvedavý, pretože som ich naživo videl prvý raz. Ich tvorbu zbežne poznám a za svoj debutový album získali cenu Radio_Head Awards v kategórii Hard & Heavy. Pôvodne vznikli ako jednočlenný projekt Almásy Gergelyho, ktorý neskôr zostavil doprovodnú kapelu. Chalani hrajú melancholický black metal obohatený o rôzne post-rockové či ambientné prvky. Štvorčlenná zostava pôsobila na pódiu odmerane a  veľmi odťažitým dojmom. Buď sa sústredili na dokonalé prevedenie jednotlivých partov, alebo je to ich zámer. Ťažko povedať. Ak to bol ale zámer, privítal by som nejaký pridaný vizuálny zážitok z ich koncertu. Každopádne nechali za seba hovoriť skôr hudbu, ktorá má svoje čaro a silnú atmosféru.
 

Tú tvoria najmä gitaristi, ktorí pracujú s výraznými melódiami. Okrem post-rocku tu zaregistrujete aj shoegaze prvky, ktoré sú v tomto štýle dosť rozšírené. Svoj set odohrali pomerne strojovým spôsobom, no inak to bolo absolútne v poriadku. V ich hudbe sa miešajú vzletné atmosferické plochy a agresívny blackový spev. Tento kontrast je výrazným prvkom ich hudby a dokázali ho preniesť aj na pódium. Asi prvýkrát som zaregistroval na živom koncerte dnes veľmi populárne modelingové kombá BOSS Katana. Vzhľadom na charakter ich hudby splnili svoj účel v plnom rozsahu. Ktovie, ako by si poradili v nejakej death metalovej kapele, kde sa od nich očakáva väčší výtlak. No ale späť k vystúpeniu AUTUMN NOSTALGIE. Podľa môjho názoru to bolo sympatické vystúpenie, ktorému by sa hodilo viac vizuálnych prejavov. Či už v podobe nejakej projekcie alebo živšieho pódiového prejavu. Vzhľadom na zaujímavý vizuál ich nahrávok by som som sa priklonil k prvej variante.

Napriek všetkým mojim pripomienkam a kritike to bola vydarená akcia. Na koncerty domácich kapiel sa oplatí chodiť a treba ich podporovať.
 

Za organizáciu, ako aj vstup ďakujeme skupine ORKRIST.